LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V súčasnosti pôsobí ako inštruktorka lyžovania v Jasnej, občasná trénerka aerobiku a snaží sa angažovať aj v projekte mladé hokejové talenty doma na Liptove. Za sebou má bohatú hokejovú kariéru. Aké sú ďalšie plány tejto 27-ročnej vysmiatej športovkyne?
Odkedy sa venujete hokeju?
Od malička som vyrastala na kopcoch v prírode a šport číslo jeden bol pre mňa zjazdové lyžovanie. No veľmi ma to lákalo aj k hokeju. Ocino chodil hrávať s partiami, chodil pozerať na zápasy a brával ma so sebou.
Keďže v Mikuláši nebol v tých časoch ženský tím a ako sa vraví „hokej je mužský šport“, rodičia mi to nechceli dovoliť. Dovŕšila som 15 rokov a s lyžovaním som musela ísť o level vyššie, hlavne čo sa týka financií. Chodiť po pretekoch do
zahraničia a začať zbierať FIS body to bolo finančne veľmi náročné. Preto som sa rozhodla, že skúsim šťastie na zimnom štadióne. Vôbec to neľutujem.

Prečo práve hokej? Nie je to typický ženský šport.
Prečo práve hokej? Nedá sa povedať, že by sme boli z nejakej hokejovej rodiny. Môj dedo bol rozhodca, ujo hrával za seniorov v Humennom, ocino a jeho bratia takisto do dorasteneckých rokov brázdili ľadovú plochu.
Ocino dokonca chodí dodnes s partiou na ľad a v lete hrajú inline hokej. Brával ma so sebou. Sem-tam som si s nimi aj zahrala. Proste ma to bavilo. Pravdupovediac, najskôr som chcela byť brankárka, no situácia mi to nedovolila. V Mikuláši už boli dve dievčatá Jana Budajová a Romana Kiapešová, obe boli brankárky. Preto sa

rozhodlo, buď budeš hráčka alebo žiadny hokeji.
Tak som hráčka a myslím, že som sa rozhodla správne. Ako hráčka som sa dostala aj do reprezentácie. Nakukla som aj do svetového hokeja, kde by som sa možno nikdy v živote nedostala. Napríklad taká Čína, kde sme v roku 2015 postúpili s reprezentáciou do vyššej divízie. Zahrala som si aj na univerziáde v tureckom Erzurume v roku 2011, tam sme so slovenským tímom vybojoval bronzové medaily.
S popradským klubom sme zas v r. 2014 hrali ligu majstrov v Turecku, odkiaľ sme postúpili na turnaj do Ruska. Moja hokejová minulosť a následné spomienky sú celkom bohaté.
Vieme o vás, že hrávate za tím Popradské líšky. Prečo Poprad a nie domáci hokejový klub? Hráva s vami ešte niekto z Liptovského Mikuláša?

Moju kariéru som začala v tíme Spišskej Novej Vsi. Tu vtedy chytávala Liptáčka, skvelá brankárka Jana Budajová. To bol hlavný dôvod, prečo som tam išla aj ja. Zavolali sme trénerovi, či sa môžem prísť ukázať. Tréner bol spokojný, taktiež aj rád, že prišla nová hráčka. Keďže v každom ženskom hokejovom klube majú problémy naplniť počty dievčat.