LIPTOVSKÝ JÁN. Zámer ťažby štrkov na ploche sto hektárov medzi liptovskomikulášskou mestskou časťou Okoličné až po Uhorskú Ves postavil Liptákov na nohy. So zámerom súkromnej spoločnosti nesúhlasia a robia všetko preto, aby sa z poľnohospodárskej pôdy nestalo rozľahlé štrkovisko s neistou budúcnosťou.

Na verejnom stretnutí v Liptovskom Jáne tamojší poslanci povedali, že s ťažbou nesúhlasia a predložia návrh na zmenu územného plánu tak, aby to nebolo možné. Práve stanovisko obce Liptovský Ján a poslancov je kľúčové, pretože štrky sa majú ťažiť na pozemkoch, ktoré sú v ich katastri. Vážne výhrady mali aj susedné dediny Závažná Poruba a Uhorská Ves, rovnako aj mesto Liptovský Mikuláš. Po vyťažení územia by malo dôjsť k rekultivácii, v krajine by teda zostali štrkové jazerá.
Sedem poslancov Obecného zastupiteľstva v Liptovskom Jáne schválilo vypracovanie zmien a doplnkov územného plánu obce v smernej aj záväznej časti pre lokalitu Luhy, ktorá sa týka úplného zamedzenia ťažby štrkopieskov. Súčasný územný plán ju dovoľuje pod podmienkou získania kladného hodnotenia vplyvov na životné prostredie.

Obec už začala na zmene pracovať.
„Podarilo sa nám vysúťažiť spracovateľa a obstarávateľa doplnku k územnému plánu, prihlásili sa nám traja záujemcovia. Následne zasadne obecné zastupiteľstvo, ktoré musí schváliť zadanie. Spracovateľ ho spracuje a spustí sa celý proces obstarávania s tým, že sa oslovia dotknuté organizácie aj verejnosť,“ povedal starosta Liptovského Jána Juraj Filo. Odhaduje, že celý proces zmeny potrvá najmenej pol roka.
Prišiel aj majiteľ firmy
Na rokovanie Obecného zastupiteľstva v Liptovskom Jáne, počas ktorého poslanci schvaľovali zmenu územného plánu, prišiel aj konateľ spoločnosti Slovenské štrkopiesky.
„Bolo chybou, že sme zámer vopred neodkomunikovali s poslancami. Máme päť prevádzok a desať zámerov na ďalšie a takto medializovaní sme neboli nikde. Vzhľadom na to, že obec má doplnok z územnému plánu z roku 2014, ktorý umožňuje ťažbu, sme nepredpokladali, že zámer obce je iný,“ povedal Martin Josko s tým, že ťažiť chcú etapovite.
Návrh, ktorý podali, mal podľa jeho slov podnietiť diskusiu o tom, ako riešiť možné problémy napríklad s dopravou. Poukázal na to, že ak by ich zámer nebol v súlade s územným plánom obce, neznamená to, že ministerstvo životného prostredia nemôže posúdiť jeho vplyv na životné prostredie. Stavebný úrad ale nemôže vydať územné rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s územným plánom.
„Pokiaľ sa rozhodnete meniť územný plán v súlade so zákonom, naša spoločnosť

to bude rešpektovať, respektíve presviedčať aspoň o kompromisnom variante, že by sa ťažilo tam, kde už prebehol výkup pozemkov,“ povedal Josko.
Miestni sa nedali presvedčiť
Na zastupiteľstve pred poslancami Liptovského Jána aj konateľom ťažiarenskej spoločnosti opäť vystúpili obyvatelia z Liptovského Jána aj susedných obcí a opätovne predniesli svoj nesúhlas. Výhrady majú nielen pre dopravu, ktorá by mala ísť cez Okoličné, ale aj pre hluk, prašnosť.
Nepresvedčili ich ani argumenty, že obce po vyťažení, ktoré je naplánované na 20 rokov, získajú štrkové jamy naplnené vodou, ktoré možno využiť na rekreáciu. Nepomohlo ani tvrdenie, že vodné plochy pomôžu životnému prostrediu tak, že ich bude vyhľadávať vtáctvo.
„Žijem tu celý život, ochrana životného prostredia a kvalita ovzdušia by mala byť nadradená akémukoľvek podnikateľskému zámeru. Všade sa hovorí, ako je Slovensko potravinovo nesebestačné a my si ideme rušiť jednu z najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd široko ďaleko. Liptov má okrem toho mnoho iných lokalít na rekreáciu,“ reagovala počas rokovania obecná poslankyňa Zuzana Droppová.

Michal Chovan z Uhorskej Vsi poukázal na to, že pre migráciu vtáctva máme Liptovskú Maru. „Toto územie, kde chcete ťažiť, je dno liptovskej kotliny, pitná voda je dôležitejšia ako migračné plochy pre vtáctvo. Ak sa odstráni deväť metrov štrku, odstráni sa filtračná vlastnosť pôdy a pitnú vodu potrebujeme všetci.“
Na obecnom zastupiteľstve vystúpil aj advokát Vladimír Janíček, ten upozornil poslancov aj zastupiteľstvo, aby dôsledne dbali o to, aby bol proces úpravy územného plánu v súlade so zákonom.
„Podľa môjho predpokladu investor už do celej akcie investoval obnos financií. Je pravdepodobné, že investor sa bude triafať do každej nezrovnalosti v procese a bude napádať zmenu územného plánu,“ povedal.
Proti ťažbe štrkov na ploche sto hektárov bežala aj petícia. Petičný výbor na čele s liptovskomikulášskym viceprimátorom Ľubošom Triznom, starostom Uhorskej Vsi Vladimírom Multánom, Závažnej Poruby Pavlom Beťkom a Beňadikovej Jánom Martinovičom, pripojili sa aj OZLipa, OZ Tatry, OZ Jánčania pre Ján. Petíciu doručil obci Liptovský Ján, banskému úradu aj ministerstvu životného prostredia. V petícii je dovedna 3128 podpisov.

