LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Liptovské školy sa striedajú v týždenných turnusoch. Jeden kurz trvá päť dní, od pondelka do piatka po jednej hodine.
Takýto týždenný výcvik pod dohľadom skúsených trénerov absolvovali aj žiaci druhého ročníka základnej školy v Palúdzke. Zúčastnili sa všetci bez rozdielu – tak chlapci, ako i dievčatá, začiatočníci či pokročilí, všetci sa zdokonaľovali v korčuľovaní a pohybe.
Učili ich padať aj znovu vstať
Korčuliarsky kurz na ľadovej ploche prebiehal pod vedením bývalého hokejistu Milana Sejnu, ktorý nám povedal:
„Projekt sme začali začiatkom februára. Ide predovšetkým o pohybovú gramotnosť detí. Aby si vyskúšali a zároveň sa naučili korčuľovať. Naučia sa i padať a hravou formou ich učíme, že treba vedieť prekonať prekážky a znovu sa postaviť. Je doba počítačov a rôznej IT techniky. Deťom sa nechce hýbať. Aj tento projekt vznikol preto, aby sme deťom ukázali, že hýbať sa a športovať je veľkým základom nielen ich ďalšieho športového rozvoja, ale prispieva aj k celkovému zlepšeniu ich zdravotného stavu.“
Pohľad rodiča
Na ľade mal syna aj Marian Illeš, preto sme sa opýtali aj na jeho názor:
„Som príjemne prekvapený, ako dobre to majú zorganizované. Deti majú možnosť po tréningu si dať teplý čaj a ovocie. Keď syn nastúpil, prvý deň bol úplný začiatočník, korčuľoval len s pomocou brány a po piatich dňoch korčuľuje už sám. Budeme v tom pokračovať po vlastnej osi. Dokonca začal snívať o hokeji.“
Záverečné preteky
Posledný korčuliarsky deň organizátori pripravili deťom preteky. Žiaci boli rozdelení do dvoch skupín bez rozdielu schopností. Nešlo však o výhru jednotlivých tímov, ale predovšetkým o zábavu vo forme zdolávania pripravených prekážok na ľadovej ploche. Každý si odniesol diplom o absolvovaní korčuliarskeho výcviku a medailu, ktorú si druháci zaslúžili za predvedený výkon.
Korčuliarske nadšenie
V košickom tíme bol Ján Laco spokojný Čítajte Triedna učiteľka Monika Kopčeková nám povedala:
„Deti chodia nadšené celý týždeň. Rodičia najprv hovorili, že ich deti mali trošku strach v pondelok, ale teraz je to úplne iné. Deti sú vysmiate a plné elánu. Vnímam to ako veľký prospech. Po korčuľovaní, keď sa vrátime späť do školy, pokračuje vyučovanie. Malí športovci sú na hodine pokojní a sústredení. Možno aj vďaka tomu, že sa vybláznili na ľade.“
Chcú, aby sa deti hýbali
Na mladé talenty sa prišiel pozrieť aj domáci odchovanec hokeja Martin Cibák, víťaz Stanley cupu. Opýtali sme sa ho, ako vníma takýto druh športového zamerania?
M. Staroňová: Chcela som byť brankárkou Čítajte „Je to jeden z pilotných programov Slovenského zväzu ľadového hokeja, pri ktorom som bol aj ja. Je to zároveň jedna z foriem, ako prilákať deti na ľad – či už na hokej, krasokorčuľovanie alebo na spestrenie celkovej športovej všestrannosti.
Zároveň si všímame aj hokejové talenty. Nikdy nevieme, v kom môže driemať pravý hokejový duch. Do budúcnosti má forma tohto projektu zelenú. Chceme, aby sa deti hýbali.“
