LIPTOVSKÁ SIELNICA. Hladina Liptovskej Mary bola v marci a apríli taká nízka, že v niektorých častiach sa dalo prejsť z jedného brehu na druhý suchou nohou. Z blata a hliny vytŕčali základové kamene, niekde bolo vidieť časti starej cesty. Prešli sme sa po starej Liptovskej Sielnici.

Liptovská Mara je dnes popri akvaparkoch a lyžiarskych strediskách hlavným turistickým lákadlom regiónu. V lete je rajom vodných športov, rybárov. Celoročne chráni dediny a mestá na Váhu pod ňou pred povodňami.
Daňou za to bola obeta štyroch tisícov ľudí, ktorí museli opustiť dvoje domy. Pod hladinou Liptovskej Mary je pochovaných 13 historických dedín. Liptovskú Sielnicu presťahovali na nové miesto i keď nie v sľubovanom rozsahu.
Dnes zátoka, v minulosti centrum
Návštevníci sa pri kúpaní alebo člnkovaní nemusia báť toho, že nohou narazia o komín či strechu, alebo pri potápaní uvidia ruiny pôvodných domov. Pred zatopením všetky domy rozobrali do základov, stavebný materiál mnohí použili pri výstavbe nových obydlí.
Betónové základy, pne po vyťatých stromoch, opracované kvádre i stavebnú suť pozorujeme pri prechádzke po dne priehrady s pokorou. Jediné, čo tu zostalo, je meandrujúce koryto Kvačianky.

Vidíme obrysy pôvodných domov a potom v predstavách typický pohľad na to isté miesto v lete.
Ľudia na hladine príjemne osviežujúcej vody vo vyhľadávanej Sielnickej zátoke na nafukovačkách ani netušia, že sotva tri metre pod nimi bolo v minulosti centrum Liptovskej Sielnice s dvoma kostolmi, školou.