LIPTOVSKÉ SLIAČE. Najväčšia liptovská dedina je chýrna svojím rázovitým a stále živým folklórom. Málokto ale vie, že osídlenie Liptovských Sliačov je oveľa staršie. Zem vydala mimoriadne zaujímavé nálezy.
Pred deväťdesiatmi rokmi náhodou chlapi našli pod kameňmi dva diadémy, ozdoby hlavy, ktoré by sme dnes mohli prirovnať ku korunke alebo čelenke. Historici ich zaradili do obdobia 1100 rokov pred naším letopočtom.
Špirály z tenkého kovu, ktorými ich vyzdobili, sú moderné aj po tritisíc rokoch a stále sa nosia ako náušnice, prívesky alebo spony. Nerobia sa už z bronzu a nie sú také ťažké, šperkári si pomáhajú najčastejšie medenými drôtikmi.
Nosili ich kňažky
Originály bronzových diadémov z Liptovských Sliačov sú vystavené v Liptovskom
múzeu v Ružomberku. Šperky sa minulý týždeň vrátili do obce, tam, kde ich našli a v praveku zdobili hlavy vysoko postavených žien. Vernú kópiu odovzdal do rúk starostu Milana Friča Jozef Stankoviansky zo združenia Art Archeology. Druhý diadém sa ešte vyrába v dielni krupinského zlatníka a tiež sa vráti do obce.
Sliačskym travertínom chcú vrátiť zašlú slávu Čítajte Mestá a dediny oslavujú svoju sedemsto – osemstoročnú históriu. Nie je to presný údaj, ide o prvú písomnú zmienku v archívoch, ktoré sa zachovali a nezničil ich oheň. Je celkom isté, že dediny existovali omnoho skôr.
Príkladom sú Liptovské Sliače. V dnes najväčšej dedine Liptova sa žilo aj v minulosti dobre, ľudí tam ťahalo niečo, čo im vytváralo dobré podmienky pre trvalé bývanie. Archeologické nálezy dokázali, že človeku sa v Sliačoch páči a darí najmenej tritisíc rokov.
Rarita: dva vedľa seba
Obec preslávil doma i vo svete miestny folklór, ale je toho oveľa viac. V Liptovských Sliačoch našli v minulom storočí miestni dva poklady. Najprv to boli dva diadémy a o tridsať rokov neskôr neďaleko prvého nálezu vytiahli zo zeme postupne bronzové meče. Bolo ich šesť, pre ľudí doby bronzovej magické číslo.
Diadémy našli v Liptovských Sliačoch v roku 1928. Sú to honosné bronzové zdobené členky pre vysoko postavené ženy, kňažky, ktoré sa tešili úcte svojho okolia. Datujú sa do obdobia mladšej doby bronzovej, typické boli pre lužickú kultúru.
Liptovská Mara ukázala základy zatopených domov Čítajte „Je to výnimočný nález nielen na Slovensku, ale aj v celoeurópskom meradle. Dokonca sa našli dva vedľa seba, čo sa dosiaľ nestalo. Robotníci ich našli v roku 1928 vraj pod kameňmi. Údajne tam boli aj spráchnivené kosti. Odborníci to vyvracajú, hrob to byť nemohol, pretože vtedy pozostatky spaľovali,“ vysvetlil Stankoviansky.
Doplnil, že okrem diadémov sa našli aj ďalšie šperky, náramenice, špirálovité závesky či gombíky. Nález ale nebol odborne vyzdvihnutý a o ďalších okolnostiach sa archeológovia môžu iba domnievať.
S diadémom sa do obce vrátila aj spona na odev z halštadského obdobia. Vlani obec takto získala kópiu bronzového meča, jedného zo šiestich, ktoré sa našli postupne v rokoch 1952 až 1954 neďaleko nálezu diadémov v časti, ktorú miestni volajú Skálie.
Kam na Liptove: Zaujímavé nápady na výlety Čítajte Starosta Liptovských Sliačov Milan Frič hovorí, že meče našiel brat jeho starého otca, ktorý tam kopal materiál na stavbu domu.
„V rodine sa o tom veľa hovorilo. Vedel som o mečoch, ale o diadémoch nie. Mám taký pocit, že tam ešte stále niečo je. História ma vždy veľmi zaujímala a som hrdý na to, že sa u nás v Liptovských Sliačoch tieto predmety našli. Kto sa prestane starať o svoje korene, prestane rásť a vyschne.“
Meče odlejú pred ľuďmi
Nadšenec archeológie a starosta dali hlavy dokopy, aby vymysleli spôsob, ako ľuďom predstaviť pradávnu históriu. Je na škodu veci, že pravek zostáva v tieni novoveku, stredoveku. Akoby bol pre nás vzdialený, neuchopiteľný a naše dejiny sa začínali rokom nula.
„Na históriu nemôžeme zabúdať, treba ju vyťahovať, ale vedieť ju aj podať,“ zdôraznil Frič.
Šesť mečov z Liptovských Sliačov
Zo zeme v Liptovských Sliačoch vytiahli domáci v rozmedzí rokov 1952 až 1956 šesť pravekých mečov. Štyri sú liptovského typu a dva majú jazykovú rukoväť, čo je na Slovensku rarita. Ide o špecifický typ meča s rebrovitou rukoväťou a zdobením. Najviac sa ich našlo práve na Liptove, preto sa zbraň aj v zahraničnej literatúre volá meč liptovského typu. Okrem Sliačov sa našli v Komjatnej, Martinčeku, Partizánskej Ľupči. Z Európy hlásia nálezy z Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka, Českej republiky.
„Akoby tu bola praveká zbrojnica Európy. Meče ale nie sú uložené v hroboch pri nádobách s kremačnými pozostatkami, ale votívne položené. Môžu to byť skrýše či dary, alebo ich do zeme uložili na znak nejakej výnimočnej udalosti,“ hovorí Stankoviansky,
Šesť mečov sa našlo aj na Pustom hrade pri Zvolene, ďalších šesť zas uložených do zeme pod Donovalmi, pravdepodobne pri pravekej ceste z Liptova na Pohronie.
Kvalitne spracované kópie archeologických nálezov z Liptovských Sliačov vystavia pre verejnosť. Obec pripravuje priestory, ktoré poslúžia ako múzeum sliačanskej histórie a tradícií v Strednom Sliači. Svoje čestné miesto dostane aj najstaršia história.
„Okrem toho by sme chceli vybudovať pri archeologických náleziskách náučný chodník. Nachádzajú sa pri navštevovaných sliačskych travertínoch a minerálnom prameni, kam chodí veľa ľudí. Takto sa dozvedia o tom, že tam žili ľudia už pred tritisíc rokmi,“ povedal starosta.
O dvoch pokladoch Liptovských Sliačov pripravujú publikáciu, ktorá predstaví nálezy a aj príbehy ich objavenia, pre domácich a najmä deti urobia pútavé prednášky, priamo pred ich očami odlejú bronzové meče, presne také isté, aké pravekí bojovníci uložili do zeme.
Nálezy sa vrátia ľuďom
„Raz darmo, ľudská podstata je taká, že najprv vníma okom. Človek môže čítať, zisťovať, pozerať si fotografie, hľadať na internete. Keď sa niečoho môže dotknúť, vzťah k tej veci je úplne iný. Vidí, aký bol ten predmet veľký, ako bol vyzdobený. Začína mu pracovať fantázia a premýšľa. Kto bola tá žena, ktorá nosila diadém, aký to bol človek? Aký bol bojovník, ktorý bojoval s týmto mečom? Čo dokázal?“ uvažuje starosta Liptovských Sliačov.
Liptov je archeologicky neprebádaný, možností nálezov je tu podľa Stankovianskeho veľa. Ak sa nejaké nájdu, putujú do múzea. Tie lepšie do vitríny, niektoré do depozitu a nikto ich nikdy neuvidí. Podľa Stankovianskeho je to obrovská škoda, pretože vytvárajú väzbu medzi človekom dneška s minulosťou priamo na mieste.
„Je to úžasná myšlienka, aby sa nálezy aspoň v tejto podobe vrátili ľuďom na miesto nálezu, kde boli pod zemou tritisíc rokov,“ dodal Stankoviansky.
Mosty na diaľnici pod Tatrami už treba zásadne opravovať Čítajte
Najstaršiu kúriu núkajú za cenu apartmánu Čítajte
