RUŽOMBEROK. Oslavný tanec, výkriky radosti a po oficiálnej dekorácii majstra tiež výbuchy šampanského. Tak vyvrcholil sobotňajší úžasný podkošový podvečer pred zrakmi takmer tritisíc divákov v športovej hale Koniareň.
Zverenky trénera Juraja Suju v najkratšom možnom čase dobyli republikový Olymp. Udialo sa to po šestnástich rokoch od zisku posledného primátu v extralige – a to v súťažnom ročníku 2002/2013.
Po šiestich sezónach
„Najprv chcem zagratulovať Piešťanom za výborný výkon. Všetci v hľadisku mohli vidieť, že vo finále sme narazili na veľmi kvalitného konkurenta, ktorý nám nič nedal zadarmo. Najpodstatnejšie však teraz je, že sme po dlhých rokoch opäť priniesli do Ružomberka titul,“ vravel bezprostredne po záverečnom klaksóne tréner Suja, ktorý v centre dolného Liptova zlatom ovenčil svoju šiestu sezónu pri trénerskom kormidle.
Líderky celý rok
Ak si niekto myslel, že Čajky po predchádzajúcich dvoch prehrách budú psychicky vycicané a unavené, mýlil sa. Celý zápas dávali najavo, že neprišli finálovú sériu zatvoriť, naopak, robili všetko preto, aby ju minimálne natiahli.
Žiadny zázrak sa však nekonal. Ružomberok, ktorý celý basketbalový rok potvrdzoval, že v súčasnosti je lídrom na slovenskej mape, dokráčal do cieľa bez straty kvetinky.
Zápas
Domáce hráčky veľmi dobre do stretnutia vstúpili, v 4. min. viedli 10:2 a v prvom polčase natiahli rozdiel aj na plus jedenásť (22:11 v 11. min.). Hostky však stále hrýzli a v 18. min. sa prvý raz priblížili nebezpečnejšie, na tri body – 23:26. Prvý polčas sa skončil za stavu 32:23. Na začiatku tretej štvrtiny ružomberské vedenie opäť narástlo na jedenásť bodov (34:33 a 36:25), lenže Piešťany naďalej kládli húževnatý odpor. V 28. min. sa náskok MBK scvrkol na štyri body (40:36), no o štyri minúty nato zase Ruža odskočila – 50:39.
Liptovské slalomy otvorili sezónu vodným slalomárom Čítajte Keď v 33. min. MBK zveľadil svoje vedenie na dvanásť bodov (53:41), zdalo sa, že to už bude klinec do piešťanskej rakvy, ale nebol. Hosťujúci kolektív zakontroval deväťbodovou šnúrou a dotlačil sa na tri „bodíky“ (50:53) a vzápätí aj na dva – 54:56. To však bolo posledné slovo Čajok do vývoja tejto finálovej bitky. Ružomberok stretnutie zavŕšil šiestimi bodmi v rade.
„Toto družstvo dosiahlo dva vrcholy, predtým vyhralo Slovenský pohár, teraz získalo titul, som nadšená. Hoci mám už dve prvenstvá z rumunskej ligy, opäť sú to neopísateľné pocity,“ vyznala sa počas osláv na palubovke kapitánka Ruže Janeesa Jefferyová, ktorá s 21 bodmi, z toho dvomi trojkami, bola najlepšou strelkyňou posledného dejstva finálovej edície.
Divácka kulisa
Napínavé podkošové divadlo rámcovala fantastická divácka kulisa. Klub po vyše šiestich rokoch vytiahol aj severnú tribúnu a štvorhodinová „makačka“ mala svoj zmysel. Inak by sa 2900 záujemcov ani do hľadiska nezmestilo. „Veľké ďakujem fanúšikom oboch táborov, je to nádhera hrať v takejto atmosfére. Aj pre mňa veľký zážitok,“ dal sa počuť kouč hosťujúceho družstva Richard Kucsa.
Poháre a medaily obom finalistom odovzdával generálny sekretár Slovenskej basketbalovej asociácie Ľubomír Ryšavý spolu s ružomberským primátorom Igorom Čomborom.
V sezónach 1989/1990, 1991/1992 a 1992/1993 Ružomberok bol tri razy za sebou československým šampiónom. Potom pridal jedenásť republikových triumfov v rámci samostatného Slovenska. Na ďalší dlho čakal, no veľká túžba sa napokon naplnila.
Vrtuľník zasahoval pri páde turistu Čítajte Juraj Suja, tréner Ružomberka: „Piešťany prišli výborne pripravené, hrýzli, hrali veľmi rozumne. Keď zmenili obranu, dokázali nám úplne zobrať rytmus a veľa nechýbalo, aby zápas otočili. Aj za celú sezónu sme si tento úspech zaslúžili. Pocity sú len veľmi príjemné, prišlo aj strašne veľa ľudí, ktorí titul chceli s nami osláviť. Tým nás dostali aj pod veľký tlak, ale zvládli sme to.“
MBK Ružomberok – Piešťanské Čajky 62:54 (19:9, 32:23, 45:39)
Body MBK: Jefferyová 21, Ellenbergová 16, Jackovecová 13, Šikšniuté 6, Mištinová a Markovičová po 3. 2900 divákov. Štvrtiny: 9:9, 13:14, 13:16, 17:15.
