LIPTOVSKÁ OSADA. Trocha bokom od liečebných domov a zdravej vody v tichu lesíka postavili v polovici 19.storočia malý kostolík, kaplnku.
Na výstavbu použili výlučne drevo a čo je zaujímavé, dosiaľ na kaplnke zasvätenej sv. Ondrejovi neurobili žiadne zásahy. Ak si odmyslíme rozvodňu, elektrickú lampu a plechovú strechu, vyzerá presne tak ako pred 150 rokmi. Hoci je kaplnka maličká, ide o architektonický skvost. Škoda, že zabudnutý.
Ďalšie hrazdené kostolíky chráni zákon
Drevená stavba je ošumená, ide o jeden z dvoch dodnes zachovaných drevených kostolov na Liptove. Stavba kaplnky súvisí s rozmachom kúpeľov, hostia mali k dispozícii všetko. Od liečených bazénov cez tančiareň, štýlovú meteostanicu po altánky.
Mali aj miesto na modlitbu, vďaku, prosbu. Kaplnku postavili v čase intenzívneho stavebného rozvoja v rovnakom architektonickom štýle ako kúpele. Hrazdená architektúra sa z Tatier dostala aj do ďalších kúpeľných letovísk, niekedy ju volajú aj tatranská architektúra. Okrem Korytnice je výborným príkladom aj Ľubochňa.
Hrazdených kaplniek a kostolíkov sa nezachovalo veľa. Známe sú kostolíky v Starom a Dolnom Smokovci, Tatran-skej Javorine, Tatranskej Kotline. Vynímajú sa na kalendároch z Tatier ako ikonické stavby. Na ten korytnický sa zabúda.
Obraz maľoval Belopotocký
O výstavbe kaplnky nemáme veľa informácií.
„Kostolík chátra, tak ako chátra Korytnica. Pýta si už poriadnu údržbu a opravu,“ povedal Viktor Húšťava, znalec miestnej histórie. Korytnica patrí do katastra Liptovskej Osady i kostolík spadá pod tamojšiu rímskokatolícku farnosť.
Prečítajte si tiež: Kočnerovu Korytnicu stále ponúkajú na predaj Čítajte Z dobovej tlače sa dozvedáme, že kaplnku postavili preto, aby chorí hostia mohli dosiahnuť nielen telesné, ale i duševné zdravie.
„Ozdobná kaplnka bola vysvätená 25. augusta 1859 za prítomnosti Jozefa Kučeru, komisára Liptovskej župy, a mnohých cirkevných úradníkov a vznešených hostí. Cirkevné obrady, reč a omšu svätú držal dôstojný pán Ondrej Kučma, ktorý svojou výstižnou a majstrovskou rečou nábožné obecenstvo dojemne vzdelal a pohol k slzám.“
Oltárny obraz svätého Ondreja namaľoval maliar Belopotocký.
„Kaplnku, rovnako ako aj miestne domčeky a hostinec, vystaval Karol Kulich, zástupca stoličného liptovského inžinierstva, rodený Pražan.“
Chceli ho pamiatkovo chrániť
Prečítajte si tiež: Žiarska alebo Smrečianska dolina? Úrady rozhodli Čítajte Pamiatkovými hodnotami za zaoberal a Krajský pamiatkový úrad v Žiline.
„Objekt je veľmi ucelene a autenticky zachovaný. Od doby výstavby je fakticky bez zásahov. Je významným predstaviteľom drevenej hrazdenej sakrálnej architektúry a zároveň je dokladom tohto typu kúpeľnej architektúry so zachovanou konštrukciou, hmotovo-priestorovým a materiálovým riešením vrátane vyrezávaných prvkov hrazdenej architektúry,“ povedala Naďa Kirinovičová z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Pamiatkari sa v minulosti zaoberali podnetom na vyhlásenie kostolíka za národnú kultúrnu pamiatku. Krajský pamiatkový úrad v Žiline ho aj odporučil na zákonnú ochranu. „Konanie o vyhlásení neprebehlo a momentálne ani neprebieha,“ dodala Kirinovičová.
Kamenný kríž
Kostolík je zamknutý, otvára sa iba v čase konania bohoslužieb, vyhlasuje ich farár z Liptovskej Osady, v lete to bolo každé dva týždne. Viktor Húšťava nám ho preto aspoň opisuje. Hovorí, že je to jednoduchá drevená stavba s pôdorysom obdĺžnika. „Po bokoch oltára na šikmých stenách sú umiestnené sochy, vľavo je Matka Božia s kráľovskou korunou s dieťatkom držiacim zemeguľu, vpravo je socha Krista.
Kostol má rovný strop, po stranách sú podpery. Svetlo do kostola privádzajú po bočných stenách po dva pseudogotické obloky. V kostole je desať lavíc v dvoch radoch, pred ktorými je obetný stôl a kazateľnica.“
Korytnický drevený kostolík dopĺňa kamenný kríž, ten postavili v roku 1869 vďační kúpeľní hostia, ktorých vyliečila korytnická voda.
Prečítajte si tiež: Liptovskej Mare chýba poriadok, nikto na ňu poriadne nedohliada Čítajte
Prečítajte si tiež: Liptovská Mara ukázala základy zatopených domov Čítajte
