VAŽEC. „My sme tu, aj on je stále tu. Nikam sme sa nepohli,“ hovorí Margita Hybenová z Važca hľadiac zo svojej kuchyne na Kriváň, symbol Liptákov aj Slovákov.
Celý hrebeň, sedielka aj dolinky Kriváňa vie vymenovať za radom a spamäti. Veď aj dolina v Kriváni je Važecká a keď Važťania spievajú o horách, spievajú o Kriváni.
Prečítajte si tiež: Važecká pochúťka sa zrodila pri hlavnej ceste pod Tatrami Čítajte Do 50. rokov minulého storočia patrilo celé územie Kriváňa Liptovu. Aj dnes patria pozemky liptovským urbárom, no kataster, ten je už cudzí, aj dane z nehnuteľností platia cudzej obci.
Súvisí so vznikom mesta Vysoké Tatry
Pre zaistenie rozvoja tatranského kraja sa v roku 1947 vtedajšia Slovenská národná rada rozhodla, že vytvorí mesto Vysoké Tatry. Nemalo vlastný kataster, tak ho poskladali z katastrov už existujúcich obcí.
Mesto Vysoké Tatry zabralo územie liptovských dedín. Vtedy sa nikto nikoho nepýtal, či s tým súhlasí.
Celá Tichá a Kôprová dolina, Kriváň patria odvtedy pod katastrálne územie Štrbské pleso, mesto Vysoké Tatry, okres Poprad a Prešovský kraj.
