LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zvyšok Slovenska si tradičný región pod Kriváňom spája hlavne s folklórom. Keď počujú slovo Liptov, takmer tretine sa vybavia krásne piesne, farebné kroje a tance. Liptákov vníma štvrtina Slovákov ako ľudí, ktorí si ctia a dodržiavajú svoje zvyky. Za ďalšie liptovské prednosti považujú ľubozvučné nárečie, typický prízvuk a to, že Liptáci hovoria mäkko.
Zaujímavé je aj sledovať, ako Liptáci vnímajú samých seba. Sú presvedčení o tom, že krásne ženy a folklór sú ich najväčšou prednosťou. Takmer každý druhý Lipták vraví, že na Liptove sú naj-krajšie dievčatá. Navlas rovnako je to aj s tvrdením, že majú krásny folklór.
Sami o sebe hovoria, že si vážia svoje tradície.
Uvedomujú si svoj prízvuk a vnímajú ho ako to, čo ich odlišuje. Odmietajú sa vzdať svojich vokáňov, hoci spisovný jazyk im premenoval Malinô Brdo na Maliné Brdo, alebo Plačlivô na Plačlivé.

O Hubovej, po starom Gombáši, sa hovorí, že ľudia tam najkrajšie rozprávajú. Sú pyšní na svoj jazyk, lebo vraj „Stankovci ťahajú, Švošovci šušľajú ale gombášske dievky, tie ľubozvučne rečujú“.