Dvadsaťštyri príbehov ako dvadsaťštyri hodín, kedy sú horskí záchranári pripravení pomôcť. Dispečerka Horskej záchrannej služby napísala netradičnú knihu. Útlu rozsahom, ale veľkú obsahom.
Opísala dvadsaťštyri príbehov zo záchranných akcií v slovenských horách. Slováci sú najväčší milovníci hôr a výletov do hôr v celej Európskej únii. Je to vidieť, za posledných desať rokov sa ich počet v horách zdvojnásobil a stúpol aj počet výjazdov horských záchranárov.
Mnohým sa dalo vyhnúť. Aj tým s tragickým koncom. Záchranári ale vedia, že aj keď človek nič nepodcení, vyrazí skôr, praje mu i počasie, hory majú vždy navrch. Preto sa túra nekončí výstupom na kopec, alebo pivom na chate. Končí sa návratom domov.
Príbehy, ktoré Katarína Števčeková opísala, nie sú kritikou nezodpovedných turistov, ba ani výčitkou, ale úplne reálnym a triezvym pohľadom na náročné i úsmevné zásahy v horách. Je presne taká, ako práca horských záchranárov.
Prečo ste sa rozhodli takúto knihu napísať?
Pred desiatimi rokmi vykonala HZS 1530 zásahov ročne, v súčasnosti ich vykonáva približne 2700 ročne.
Tatry mohli byť už dva týždne otvorené, hovorí šéf ochranárov Čítajte Čiže úrazy majú z roka na rok stúpajúcu tendenciu. A keďže HZS opakovanie kladie dôraz aj na prevenciu, myslela som, že osobný, podrobný popis záchrannej akcie, bude mať rovnaký, ak nie ešte väčší efekt ako poskytovanie všeobecných informácií.
Zároveň s rastúcim počtom návštevníkov v horských oblastiach by mala podľa mňa vzrastať úloha bezpečnosti. Či už ide o úsilie jednotlivca, alebo o integrované, kolektívne úsilie podobne zmýšľajúcich ľudí. Preto príbehy ponúkajú zamyslenie sa a mojím cieľom bolo, aby pôsobili v rámci spomínanej bezpečnosti preventívne.
