LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Iniciatíva My sme les sa podarilo zachytiť na videozáznam, ako padá zdravá jedľa v ochrannom lese Malužinskej doliny. Nebola pritom jediná. Ťažbu štátnych Lesov SR žiadali preveriť.
Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, pozemkový a lesný odbor urobil na mieste výrubu koncom júna štátny dozor. Výsledkom je konštatovanie, že štátni lesníci konali tak, ako to prikazuje zákon.
Odvolávajú sa na májovú kalamitu
V zápise o kontrole sa štátni lesníci odvolávajú na kalamitu, ktorá mala v máji zasiahnuť lesy v Malužinskej doline a spôsobiť škody. Lesníci ohlásili na liptovskomikulášskom okresnom úrade, že vietor poškodil ochranný les so 140 ročnými stromami na ploche 0,8 hektára.
„Celkovo bolo vetrom poškodených viac ako 400 kubických stromov, išlo o smrek a jedľu. Zákon o lesoch obhospodarovateľovi lesa nariaďuje spracovanie kalamity,“ povedal Pavel Machava, hovorca Lesov SR.
Pracovníci úradu do zápisu z kontroly uviedli, že počas obhliadky na ťažobnej ploche videli vývraty po vetrovej kalamite, zlomy, zvyšky suchárov, haluziny a pne so stopami vnútornej hniloby.

„Juhovýchodný okraj porastu nebol zasiahnutý vetrovou kalamitou. Podľa platného Programu starostlivosti o lesy na roky 2014-2023 boli pre tento porast predpísané obnovné úmyselné ťažby,“ uvádza sa v zázname z vykonaného štátneho dozoru.“
Porast, ktorý mala zasiahnuť májová kalamita, spĺňa podľa úradu kritériá so zaradením do kategórie B, teda druhej kategórie. „Zánikom lesného porastu vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov alebo vykonaním náhodnej ťažby vzniknú holiny.“
Mnohé neboli vyvrátené ani zlomené
Erik Baláž z iniciatívy My sme les, ktorá bola na mieste ťažby, hovorí, že sa im podarilo natočiť ako pília jeden, evidentne zdravý a nepoškodený strom. „Z pňov na mieste, ale aj kmeňov na sklade, bolo jasne vidieť, že mnohé jedle neboli vyvrátené a ani zlomené,“ povedal Baláž s tým, že ťažba bola aj priamo na mieste označená ako kalamitná a nie obnovná.

Stanovisko lesného odboru Baláža neprekvapilo. „Aj z minulosti s nimi máme podobné skúsenosti,“ povedal.
„Keď napríklad lesníci v Malužinej vyrúbali prales na lokalite Rovne, vyhovárali sa najskôr na lykožrúty. Keď ich nevedeli preukázať, povedali, že sa jedná o imisnú ťažbu a stromy museli vyťažiť, pretože by ich aj tak usmrtili imisie. Lesný úrad to uznal, napriek tomu, že takýto prístup by umožnil vyrúbať všetky lesy na Slovensku bez akýchkoľvek povolení.“
Vyťažiť celý porast sa dá len ako kalamita
Podobne sa argumentuje aj v prípade ostatného výrubu jedľového lesa. Baláž okrem toho upozornil, že ak boli niektoré stromy napadnuté hnilobou, nehrozilo šírenie hniloby do okolitých stromov, respektíve porastov. „Hniloba sa nešíri ako lykožrút.“
Ospravedlňovať takto holorubnú ťažbu v ochrannom lese podľa jeho slov je nie len v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s funkciou ochranného lesa, ktorá má byť prioritne ochranná.
Baláž predpokladá, že hlavný dôvod bol praktický. „Vyťažiť celý porast sa dá len ako kalamita. Ak tam nie je, vyznačíme si ju a vyťažíme. Podobným spôsobom boli podľa všetkého vyťažená tisícky hektárov horských lesov, všetko s krytím lesných úradov,“ uzavrel.