RUŽOMBEROK .Takmer celú futbalovú kariéru, až na krátku epizódu v Dúbrave, spojil s ružomberským klubom. Pavol Chovanec, ktorý 26. júla oslávil päťdesiate piate narodeniny, bol športovej verejnosti známy predovšetkým ako obávaný zakončovateľ, doslova bombardér.
Aj preto si vysoký „hroťák“ vyslúžil prezývku Kladivo.
Predurčený na góly
„Mal som trinásť, keď ma na ružomberský štadión priviedol Ján Plica, v tom čase známy vyhľadávač futbalových talentov. Samozrejme, najprv som hrával za

žiakov a neskôr som prešiel k dorastu, ktorý viedol Jozef Chmúra. Družstvo pôsobilo v krajských majstrovstvách a mne sa za jednu sezónu podarilo nastrieľať 35 gólov. Všimol si to aj Ján Haspra, tréner A mužstva. V sedemnástich ma v sezóne 1982/1983 vytiahol medzi ´dospelákov´. Aj v mužoch sa mi podarilo hneď na začiatku gólovo chytiť. Ďalej nasledovala vojenčina v ČH Bratislava a v Komárne. Po návrate druhá a neskôr aj prvá slovenská národná liga (SNL) v Ružomberku. Potom som ešte dve sezóny odohral nižšiu súťaž v Dúbrave a v tridsiatich štyroch rokoch sa moja hráčska dráha skončila,“ stručne priblížil niekdajší obávaný útočník svoj futbalový životopis.
Tréner bol ako druhý otec
Z plejády viacerých trénerov, pod ktorými hral, jednoznačne najviac v Chovancovej mysli zostane zapísaný Ján Haspra st.
„Bol ako môj druhý otec. Nielen ja, ale všetci sme mali z neho rešpekt, na začiatku my mladí hráči sme sa ho aj báli. Neskôr som však pochopil, že za takého trénera musí byť človek vďačný.
Veľa nám dal, naučil nás bojovať, celé mužstvo pred zápasom dokázal maximálne vyburcovať.
Na ihrisko som vybiehal tak nabudený, že by som bol schopný aj bránu rozbiť. Pán Haspra bol prísny, ale spravodlivý kouč.“
Nástrel s krvavou nohou
Aj keď Paľo mal v pracovnom popise predovšetkým lopty v súperovej v sieti, už si nespomína, aký najbohatší nástrel dosiahol za jednu sezónu. „Vravelo sa o mne, že mám nos na góly. Vysoká postava ma doslova predurčovala na špicu útoku, tiež na hlavičkové súboje. Neviedol som si strelecké štatistiky, akurát viem, že hneď v