GALOVANY. Prvé miesto medzi prílohami nemajú hranolky, ale kvasená kapusta. V ponuke sú aj tradičné droby, no toto miesto preslávili halušky. Alebo to bolo úplne naopak.
Zastávka na Dechtároch bola neodmysliteľnou zastávkou pri ceste popod Tatry. Akási legenda z minulosti, ktorá žije stále. Každý sa tu musel zastaviť. Najesť sa, vystrieť chrbát, alebo sa potešiť pohľadom na Liptovskú Maru a kopce, ktoré ju obklopujú.
Nesie meno jednej z trinástich zatopených obcí pod Liptovskou Marou. Dechtárci, z ktorých dnes žije už len hŕstka, hovoria, že im robí dobré meno.
Práve tu sa totiž narodila sláva bryndzových halušiek. Dechtársky salaš bol prvým miestom, kde sa halušky úspešne dostali na jedálny lístok a začali svoj komerčný úspech.

Salaš stál pôvodne na inom mieste ako dnes. Bol asi 50 metrov povyše Vyšných Dechtár, dnes zatopenej dediny.
Postavilo ho Jednotné roľnícke družstvo Nový Liptov so sídlom v Malatínach, začali v roku 1958 a otvorili rok nato.
Viedol ho vtedy Jozef Herczeg z Ľubochne, ktorý naštartoval cestu tradičného ľudového jedla dovtedy podávaného len doma a poskromne do jedálnych lístkov takmer všetkých reštaurácií.
Pre výstavbu Liptovskej Mary sa neskôr dostal do zátopovej oblasti. Salaš bol už vtedy vychýrený, tak ho presťahovali na nové miesto. Po kúskoch a k diaľnici. Dnes je to kataster Galovian.