LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Najkrajšie hríby na Liptove vraj rastú pod rukami hrádockého rezbára Dalibora Novotného. Nielen dubáky či muchotrávky, ktoré má húževnatý rezbár najradšej, ale aj kuriatka, tanečnice, šampiňóny, bedle, kozáky, hnojníky, dokonca i satan, ktorého sa netreba báť. Sú ako z hory.
„Toto bude hnojník. Ešte mi ho treba dokončiť a potom ho budem ešte maľovať. Toto bude bedľa, dorobím na nej lupienky. Ale ona ich má skôr oblé, nie také ostré ako hnojník. Tu mám muchotrávku zelenú a z toho bude modrák,“ opisuje svoje malé majstrovské diela.
Ak niekto povie, že hríb má mať tmavšiu alebo svetlejšiu farbu, Dalo vysvetlí, že aj hríby v lese sú všelijaké. Ale tie jeho, ktoré voňajú po dreve a po lese, nesú autorskú pečať.
Keď sa pozrieme bližšie, vidieť jeho typické ťahy. Stopy po nožíku. „Nie je to dokonale dohladka. A tieto vyšklbania, to robí máloktorý rezbár. Aj záhryzy na hríbikoch. Tu dole mám podpis.“

So zárezmi je piplačka, musí dávať pozor, aby sa neporezal. Robí ich s nožíkom, ktorý sa rokmi používania a brúsením zmenšil asi o centimeter.
Dokonalý je aj obal
Ani jeden hríbik nie je rovnaký a vyrezať dva totožné sa nedá. Dalo vyrezáva hríby spamäti. Najprv si prezrel niekoľko atlasov, ale čerpá hlavne zo spomienok. Veď ani príroda nie je dokonalá a nestvorila žiaden hríb rovnaký ako ten druhý. Aj preto sú jeho hríbiky výnimočné a dokonalé.