PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Zlatá Magurka. Tak volali najvyššie položenú nízkotatranskú osadu.
Keď ťažba zlata, potom striebra a antimónových rúd upadla, osada sa zmenila skôr na chatársku oblasť. Aj keď dýcha históriou, priamo na mieste sa o nej dozviete len pramálo.
Magurka spolu s osadou Želené patrí do katastra Partizánskej Ľupče. Má skutočne pútavú minulosť previazanú hlavne s baníctvom. Priamo na Magurke ju dokazuje banský vozík pred Chatou Magurka a jedinečná architektúra nízkych učupených baníckych domcov.
Teda to, čo z nich zostalo, pretože v minulosti ich bolo nepomerne viac, veď v čase najväčšej slávy v baniach pracovalo aj 800 ľudí.
Keby nebolo onoho banského vozíka a starých máp vnútri chaty, neznalý návštevník Magurky by ani nevedel, na akom mieste sa nachádza. Určite to ale tuší, atmosféra Magurky k tomu priamo navádza.
Zbadá ich ten, kto vie, kam sa pozrieť
Existujú banské mapy s vyznačenými vstupmi do dnes už nefunkčných štôlní. Hľadať ich naslepo v lesnatom teréne je nemysliteľné a nie práve bezpečné.
Pritom viaceré z nich sa nachádzajú pár metrov od turistického chodníka. Kto nevie, kam a kedy sa pozrieť, pozostatky zlatej éry Magurky nezbadá.
