VAŽEC. Najčernejším dňom v histórii liptovskej obce Važec sa stal 17. júl 1931. Požiar nevídaných rozmerov vtedy spustošil 461 domov, o strechu nad hlavou prišlo za pár hodín približne 2000 ľudí. S ohňom bojovali hasiči z okresu Liptovský Mikuláš, Popradu či Svitu, no napriek tomu zhorela do tla takmer celá dedina.
Dobrovoľní hasiči dostali vynovenú zbrojnicu aj repasovanú Tatru Čítajte Podľa veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) obce Važec Rastislava Šeďa v čase vzniku požiaru miestni obyvatelia pracovali na poli. Len čo zahliadli dym, utekali do dediny pozrieť sa, čo sa deje.
"Požiar sa šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Važec bola rázovitá obec, boli tu samé drevenice, veľké humná, množstvo sena, dreva, voda z Váhu na hasenie nestačila. Z ohňa sálalo také obrovské teplo, zhorelo dokonca aj stále mokré mlynské koleso. Pri požiari prišlo o život štvorročné dievčatko, ďalšie umrelo na následky popálení," priblížil.
Z pôvodných stavieb sa mnoho nezachovalo. Z dobových zápiskov vyplýva, že po požiari zostala len jedna časť obce, tzv. vyšný koniec. "O tom, ako oheň vznikol, sa vedú len polemiky. Niekto hovorí, že to bola náhoda, niekto zas, že to bolo úmyselné," skonštatoval veliteľ.
