LIPTOV Minulý rok sa na Liptove nevypestoval ani kilogram petržlenu a ovocinárstvo v regióne pokrivkáva. Ale má sa to napraviť, veď vysadili dva hektáre malín, černíc a ríbezlí. O tom informovali regionálne noviny 22. novembra 1989. Ani zmienka o tom, že hlavné mesto je na nohách.
Každý, kto mal iný názor, bol prenasledovaný, ľudia nemohli cestovať, kam chceli, študovať to, o čo majú záujem, nemali prístup k takej zdravotnej starostlivosti ako na západe a voliť mohli iba jednu stranu, ktorá vlastnila pravdu.
Novembrové dni roku 1989, ktoré zmenili spoločnosť, si pripomínali v celom Liptove. Otvorenú diskusiu s aktérmi revolúcie pripravila Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku.
Diskutovali Alexander Slafkovský, ktorý bol lídrom Nežnej revolúcie v Liptovskom Mikuláši a spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu (VPN) v Liptovskom Mikuláši. Ján Benčík mal v Ružomberku rovnakú funkciu. Pozvanie prijal aj Fedor Polóni, ružomberský fotograf, ružomberský skladateľ Peter Machajdík, ktorému Nežná revolúcia otvorila jeho tvorbe brány do sveta.
Deň pred štrajkom bolo ticho
„Zhodou okolností som mal to šťatie, že som chodil tri roky na gymnázium do Francúzska. Videl som svet z druhej strany. V roku 1968 som mal osemnásť a okupácia bola pre mňa výrazný životný šok, ktorý som si so sebou niesol. Preto som sa rozhodol robiť medicínu, nechcel som robiť niečo, do čoho by komunistická strana výrazne zasahovala,“ povedal A. Slafkovský a pokračoval:
„Tesne pred vznikom VPN u nás som bol na lekárskom seminári pri Prahe od 22. do 24. novembra. Zo seminára som popoludní vždy ušiel do Prahy, Václavák bol plný ľudí. Človek tam na vlastnej koži zažil a videl, ako masy ľudí spievajú hymnu, skandujú. Keď som sa vrátil domov, v nedeľu som videl v meste dva tri letáčiky nalepené na stĺpoch. Povedal som si, že takto to zostať nemôže, veď na zajtra, teda 27. novembra, bol v televízii ohlásený generálny štrajk. Musíme niečo robiť.“
