LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Boli blízko cesty, aby ich nebolo možné obísť. Každý, kto videl zbedačené telo obesenca, sa mal báť priečiť sa zákonom. Boli na vyvýšenom mieste, aby sa nedali prehliadnuť ani zďaleka. Nesmeli byť až príliš blízko domov, telá obesencov začali zapáchať.
Ako zlapali Jánošíka v Klenovci, previezli ho do Liptovského Mikuláša a vypočúvali v stoličnom dome, nám historické dokumenty dávajú pomerne presné informácie.
O mieste jeho popravy, kde ho zavesili za rebro na hák, sa historici zatiaľ len domnievajú, i keď indície sú veľmi silné. Juraja Jánošíka popravili v Liptovskom Mikuláši, no presné miesto zatiaľ žiadne dokumenty úplne presne nepotvrdzujú. Z archívu vtedajšieho mestečka Svätý Mikuláš sa totiž zachovalo iba torzo.
Jánošíka vypočúvali dva dni, 16. a 17. marca 1713. Na popravisko ho odviedli v piatok podvečer 17. marca a zavesili na hák. Na tomto mieste skončili viacerí zbojníci a hriešnici, ktorých odsúdila Liptovská stolica.

Po Jánošíkovi aj Uhorčík, neskôr surovec Michal Mlynarčík a posledným popraveným zbojníkom bol pravdepodobne Matej Tatarka.
Prvý záznam je z poslednej popravy
V historických dokumentoch sa najčastejšie spomína hranica chotárov Vrbice a Okoličného. Dnes sú to časti Liptovského Mikuláša. Miesto sa volalo Šibeničky. Nie Šibenička alebo Šibenica, čo naznačuje, že šibeníc tam mohlo byť v čase popráv viac. Nezriedka popravili viac previnilcov súčasne.
Vraj ešte začiatkom minulého storočia ľudia toto miesto zvykli volať aj Tatarkov kopec. Matej Tatarka bol posledný zbojník , ktorý bol popravený na tomto mieste. Vo svojej autobiografii to zaznamenal Gašpar Fejérpata-ky-Belopotocký, ktorý sa na nej zúčastnil.

Paradoxne, spomienka na poslednú popravu je zároveň prvým dokumentom, kde sa mikulášska šibenica spomína. Odkedy tu šibenica fungovala, nevedno.
„O Tatarkovej poprave napísal, že sa vykonala na chotári medzi Vrbicou a Okoličným,“ spresnil liptovskomikulášsky historik Miroslav Nemec, autor čerstvej odbornej publikácie Od zločinu k trestu. Vývoj stoličného súdnictva na Liptove v 18. storočí. Stoličné popravisko sa nachádzalo na území mestečka Vrbica, tá patrila Hrádockému panstvu. Bolo zaujímavé, že nebola priamo na území mesta Svätý Mikuláš.