Pondelok, 24. február, 2020 | Meniny má Matej

Kroj ako biznis. V Liptovských Revúcach chcú kšeftovanie zastaviť

Pre niekoho cenné dedičstvo a hrdosť, pre iného biznis.

Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka.Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka.(Zdroj: Archív JŠ)

LIPTOV. Kroje z Revúckej doliny, z trojice rázovitých ružomberských dedín Liptovská Osada, Liptovské Revúce a Liptovská Lúžna, sú rozpoznateľné na pohľad.

Farebné, vyšívané a vďaka odľahlosti mimoriadne zachované vo svojej pôvodnej podobe.

Vedia to aj priekupníci. Navštevujú rázovité dediny so silnou folklórnou tradíciou a dom po dome pýtajú od domácich kroje, krojové súčiastky. Za pár eur kúpia staré košele, kabátiky, oplecká či ľanové plátna.

Inzertné portály aj sociálne siete sú plné ponúk pôvodných krojov. Ceny zväčša nezverejňujú, no ak predsa len áno, zatočí sa z nich hlava.

Cena kompletného kroja sa pohybuje rádovo v stovkách eur. Sukňa z Liptovských Sliačov aj za 70 eur, vyšívaný važecký lajblík za stovku. Telefónne čísla sa väčšinou opakujú.

Kroje kúpi obec

Staré, ešte poctivo ručne vyrobené kroje, najmä ak sú dobre zachované, bohato zdobené či vyšívané, sú mimoriadne hodnotné. Nemáme na mysli peniaze.

V Liptovských Revúcach si uvedomujú, ako ľahko a nezvrátiteľne prichádzajú o dôležité kultúrne dedičstvo. Obec preto pravidelne, aj cez rozhlas, vyzýva Revúčanov, aby kroje nepredávali.

„Prosíme našich obyvateľov, aby nepredávali mimo našej obce kroje, súčasti krojov a plátno. Je to dedičstvo po našich starých rodičoch. Priekupníci a obchodníci krojov chodia do našej obce, len z dôvodu, že sa u nás vždy nájdu obyvatelia, ktorí im niečo predajú,“ vyzýva starostka Liptovských Revúc Jana Šimová.

Od ľudí, ktorí chcú kroje predať, ich obec rada vykúpi, aby ich mohla zachovať vo vlastnej zbierke.

Potrebujú ich aj školáci

Vchod do miestnej základnej školy zdobí práve liptovskorevúcky kroj, venujú sa zachovávaniu miestnych tradícií a folklóru, preto by sa aj školáci potešili krojovým darom.

Súvisiaci článok Liptáci v lete otvoria prvú via ferratu Čítajte 

Vďaka tomu si budú môcť pre žiakov dorobiť chýbajúce časti krojov. Nemajú oplecká, z veľkých vedia spraviť detské.

„Deti ich nosia pravidelne, niet školského vystúpenia bez revúckeho kroja. V krojoch si robíme bursu, besiedky pre rodičov aj rozlúčku so školským rokom,“ opísala Dana Fričová, riaditeľka Základnej školy v Lipovských Revúcach, ktorá robí spolu s tímom pedagógov kus roboty pre udržiavanie revúckych tradícií vrátane krojov. A práve deti sú ich vďačnými nositeľmi.

Aktivita obce by mohla byť vzorom

Liptovská etnologička Iveta Zuskinová chváli prístup Liptovských Revúc.

„Môžu byť príkladom pre ostatné obce v Liptove. Dôležité je, aby si každá dedina dokázala uchrániť a uchovať svoje kultúrne dedičstvo. Ľudia v regióne tým, že sa zbavujú krojov, nenávratne strácajú veľké hodnoty.“

Nielen dediny z Revúckej doliny sú vďačným cieľom obchodníkov s krojmi. Záujem je aj o kroje z Liptovských Sliačov, hornoliptovského Važca, Hýb, Východnej.

Prekresľujú a zachovávajú tak staré kroje

Našťastie, v Liptovských Revúcach sú stále šikovné a zručné ženy, ktoré zachovávajú kroje tak, že obkresľujú vzory a strihy zo starých krojov a tvoria ich nanovo. Preto je dôležité, aby kroje v dedinách zostávali. Rozprávali sme sa s pani Macíkovou, ktorá ich vyrába podľa starých predlôh.

Súvisiaci článok Ratoval medveďa zaseknutého v okne aj netopiere z nedeľnej polievky Čítajte 

„Je to nezaplatená robota. Jedna pani z Liptovských Revúc dokázala vyšiť oplecko za pár dní. Neviem si to predstaviť, je to veľmi náročná robota. Ja si po troch až štyroch hodinách necítim ruku – a to nehovorím o chrbtici.“

Oplecká vyšíva ručne aj strojovo, keď ich robí ručne po večeroch, trvá jej to aj mesiac. Vzory si poctivo prekresľuje zo starých krojov, všetko, čo nájde, si aj fotí.

Modrotlačové látky si dáva vyrábať, problém je s hrubými stuhami, tie sa už nevyrábajú. Aj ona krúti hlavou nad priekupníkmi, ktorí chodia po dedinách. „Potom sa súčiastky, ktoré u nás nakúpia, predávajú na internete za nehorázne ceny a často aj pomiešané dediny.“

O staré kroje je záujem, ľudia ich chcú kúpiť

Kšeftovanie s krojmi vníma aj Miroslava Palanová, riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska a umelecká vedúca Folklórneho súboru Váh.

„Nedá sa zakázať ľuďom predávať kroje. Skutočne sa stal z toho veľký biznis. Sledujeme rôzne krojové bazáre a ceny sú nehorázne. Nie som si istá, či sa to v tomto štádiu, keď je aj dopyt zo strany záujemcov a obchod rozbehnutý, dá ešte zvrátiť.“

Pokiaľ však niekto doma má staré kroje a chce, aby sa ich hodnota rozvíjala ďalej, môže ich posunúť folklórnym kolektívom v regióne.

„Vedia s nimi narábať a poslúžia pre ne ako výborný vzorový pramenný materiál, podľa ktorého si vedia urobiť správne repliky, prípadne tie zachovalé sa možno ešte dajú aj používať.“

Drevenice po tritisíc korún

Zuskinová poukázala na to, že bolo obdobie, keď si ľudia v dedinách pod vplyvom rôznych socialistických a moderných teórii v duchu vyrovnania sa dediny s mestom prestali vážiť predmety, ktoré vyhotovili a užívali predchádzajúce generácie.

Súvisiaci článok Predchodcom dnešnej cesty cez Donovaly bol obávaný Veľký Šturec Čítajte 

„Všetko staré bolo symbolom chudoby a nedostatku. Ľudia sa zbavovali dreveníc. Pamätám si, ako sa okolo roku 1970 opustené drevenice vo Veľkom a Malom Borovom predávali za 3000 korún.“

Rôzni špekulanti a obchodníci zarábajú na dedičstve generácií. Nejde pritom len o kroje, aj keď o ne je v súčasnosti najväčší záujem.

„Po časoch, keď sa chodilo do dedín vykupovať kolovrátky, maľované truhly, zrkadlá, šifoniere a šuplódkasne, prišiel čas aj na kroje. V súčasnosti je in etnoštýl, vzácne je ľanové plátno, modrotlač, súkno, kožušiny z oviec. V súčasnosti už takmer nikto netká plátno z ľanu, nerobí súkno z ovčej vlny. Dnešní potomkovia generácií predávajú vzácne výšivky, čipky a ani si neuvedomujú, že sú to jedinečné pamiatky na ich predkov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Začať investovať v mobile môžete konečne aj na Slovensku
  2. Denník SME s odznakom Nie v našej krajine
  3. Nestarnú, ale dozrievajú
  4. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  7. Jarné prázdniny na lyžiach? Jednoznačne v Jasnej
  8. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  9. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  10. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  1. SANAGRO: Vláda rozdelila dotácie neférovo
  2. A trend-setting water park
  3. Začať investovať v mobile môžete konečne aj na Slovensku
  4. Nestarnú, ale dozrievajú
  5. Denník SME s odznakom Nie v našej krajine
  6. Tipy na darček pre krstniatko
  7. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  8. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  9. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  10. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 18 646
  2. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 11 826
  3. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 7 984
  4. Slovensko potrebuje dezinFicovať 6 848
  5. Viete aké je študentské mesto na Slovensku? 4 711
  6. Ktorá farba je tá tvoja? 4 495
  7. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 4 467
  8. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 4 412
  9. Darujte od srdca pre rozum 4 262
  10. SME proti extrémizmu na školách 4 257

Téma: Folklór

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V meste sa premnožili holuby, radnica to rieši odchytom

Problém s premnoženými holubmi domácimi v uliciach Ružomberka rieši radnica odchytom.

V obci najprv vzkriesili „koženú“ a teraz túžia po šiestej lige

Dva „bodíky“ po jesennej časti siedmej ligy strácajú futbalisti Sokola Beňadiková, ktorým aktuálne patrí tretia priečka, na 30-bodový vedúci tandem Lúčky, Iľanovo.

TJ Sokol Beňadiková

Futbalové pookriatie v Štiavničke, až bitka o prvé fleky v tabuľke

Len jeden bodík v ôsmej lige po jesennej časti stráca druhá Štiavnička na aktuálneho lídra Biely Potok.

TJ Družstevník Štiavnička

Bez elektriky sú viaceré oblasti na Liptove

Horský priechod Čertovica je neprejazdný pre kamiónovú dopravu nad 10 metrov.

Čertovica minulý týždeň.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ o 15. h

Vietor sfúkol strechu v centre Nitry, poškodila dve autá

Plech visí až na zem. Pod ním je priechod pre chodcov.

Muž na Orave prišiel o život, narazil na snežnom skútri do trafostanice

Vodič z Rabčíc nezvládol riadenie a narazil do trafostanice.

V okrese Trnava sa očakáva výskyt silného vetra, hrozia škody

Informácie z oficiálnej stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Už ste čítali?

Voľby 2020