Pondelok, 20. január, 2020 | Meniny má Dalibor

Kroj ako biznis. V Liptovských Revúcach chcú kšeftovanie zastaviť

Pre niekoho cenné dedičstvo a hrdosť, pre iného biznis.

Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka.Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka.(Zdroj: Archív JŠ)

LIPTOV. Kroje z Revúckej doliny, z trojice rázovitých ružomberských dedín Liptovská Osada, Liptovské Revúce a Liptovská Lúžna, sú rozpoznateľné na pohľad.

Farebné, vyšívané a vďaka odľahlosti mimoriadne zachované vo svojej pôvodnej podobe.

Vedia to aj priekupníci. Navštevujú rázovité dediny so silnou folklórnou tradíciou a dom po dome pýtajú od domácich kroje, krojové súčiastky. Za pár eur kúpia staré košele, kabátiky, oplecká či ľanové plátna.

Inzertné portály aj sociálne siete sú plné ponúk pôvodných krojov. Ceny zväčša nezverejňujú, no ak predsa len áno, zatočí sa z nich hlava.

Cena kompletného kroja sa pohybuje rádovo v stovkách eur. Sukňa z Liptovských Sliačov aj za 70 eur, vyšívaný važecký lajblík za stovku. Telefónne čísla sa väčšinou opakujú.

Kroje kúpi obec

Staré, ešte poctivo ručne vyrobené kroje, najmä ak sú dobre zachované, bohato zdobené či vyšívané, sú mimoriadne hodnotné. Nemáme na mysli peniaze.

V Liptovských Revúcach si uvedomujú, ako ľahko a nezvrátiteľne prichádzajú o dôležité kultúrne dedičstvo. Obec preto pravidelne, aj cez rozhlas, vyzýva Revúčanov, aby kroje nepredávali.

„Prosíme našich obyvateľov, aby nepredávali mimo našej obce kroje, súčasti krojov a plátno. Je to dedičstvo po našich starých rodičoch. Priekupníci a obchodníci krojov chodia do našej obce, len z dôvodu, že sa u nás vždy nájdu obyvatelia, ktorí im niečo predajú,“ vyzýva starostka Liptovských Revúc Jana Šimová.

Od ľudí, ktorí chcú kroje predať, ich obec rada vykúpi, aby ich mohla zachovať vo vlastnej zbierke.

Potrebujú ich aj školáci

Vchod do miestnej základnej školy zdobí práve liptovskorevúcky kroj, venujú sa zachovávaniu miestnych tradícií a folklóru, preto by sa aj školáci potešili krojovým darom.

Súvisiaci článok Liptáci v lete otvoria prvú via ferratu Čítajte 

Vďaka tomu si budú môcť pre žiakov dorobiť chýbajúce časti krojov. Nemajú oplecká, z veľkých vedia spraviť detské.

„Deti ich nosia pravidelne, niet školského vystúpenia bez revúckeho kroja. V krojoch si robíme bursu, besiedky pre rodičov aj rozlúčku so školským rokom,“ opísala Dana Fričová, riaditeľka Základnej školy v Lipovských Revúcach, ktorá robí spolu s tímom pedagógov kus roboty pre udržiavanie revúckych tradícií vrátane krojov. A práve deti sú ich vďačnými nositeľmi.

Aktivita obce by mohla byť vzorom

Liptovská etnologička Iveta Zuskinová chváli prístup Liptovských Revúc.

„Môžu byť príkladom pre ostatné obce v Liptove. Dôležité je, aby si každá dedina dokázala uchrániť a uchovať svoje kultúrne dedičstvo. Ľudia v regióne tým, že sa zbavujú krojov, nenávratne strácajú veľké hodnoty.“

Nielen dediny z Revúckej doliny sú vďačným cieľom obchodníkov s krojmi. Záujem je aj o kroje z Liptovských Sliačov, hornoliptovského Važca, Hýb, Východnej.

Prekresľujú a zachovávajú tak staré kroje

Našťastie, v Liptovských Revúcach sú stále šikovné a zručné ženy, ktoré zachovávajú kroje tak, že obkresľujú vzory a strihy zo starých krojov a tvoria ich nanovo. Preto je dôležité, aby kroje v dedinách zostávali. Rozprávali sme sa s pani Macíkovou, ktorá ich vyrába podľa starých predlôh.

Súvisiaci článok Ratoval medveďa zaseknutého v okne aj netopiere z nedeľnej polievky Čítajte 

„Je to nezaplatená robota. Jedna pani z Liptovských Revúc dokázala vyšiť oplecko za pár dní. Neviem si to predstaviť, je to veľmi náročná robota. Ja si po troch až štyroch hodinách necítim ruku – a to nehovorím o chrbtici.“

Oplecká vyšíva ručne aj strojovo, keď ich robí ručne po večeroch, trvá jej to aj mesiac. Vzory si poctivo prekresľuje zo starých krojov, všetko, čo nájde, si aj fotí.

Modrotlačové látky si dáva vyrábať, problém je s hrubými stuhami, tie sa už nevyrábajú. Aj ona krúti hlavou nad priekupníkmi, ktorí chodia po dedinách. „Potom sa súčiastky, ktoré u nás nakúpia, predávajú na internete za nehorázne ceny a často aj pomiešané dediny.“

O staré kroje je záujem, ľudia ich chcú kúpiť

Kšeftovanie s krojmi vníma aj Miroslava Palanová, riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska a umelecká vedúca Folklórneho súboru Váh.

„Nedá sa zakázať ľuďom predávať kroje. Skutočne sa stal z toho veľký biznis. Sledujeme rôzne krojové bazáre a ceny sú nehorázne. Nie som si istá, či sa to v tomto štádiu, keď je aj dopyt zo strany záujemcov a obchod rozbehnutý, dá ešte zvrátiť.“

Pokiaľ však niekto doma má staré kroje a chce, aby sa ich hodnota rozvíjala ďalej, môže ich posunúť folklórnym kolektívom v regióne.

„Vedia s nimi narábať a poslúžia pre ne ako výborný vzorový pramenný materiál, podľa ktorého si vedia urobiť správne repliky, prípadne tie zachovalé sa možno ešte dajú aj používať.“

Drevenice po tritisíc korún

Zuskinová poukázala na to, že bolo obdobie, keď si ľudia v dedinách pod vplyvom rôznych socialistických a moderných teórii v duchu vyrovnania sa dediny s mestom prestali vážiť predmety, ktoré vyhotovili a užívali predchádzajúce generácie.

Súvisiaci článok Predchodcom dnešnej cesty cez Donovaly bol obávaný Veľký Šturec Čítajte 

„Všetko staré bolo symbolom chudoby a nedostatku. Ľudia sa zbavovali dreveníc. Pamätám si, ako sa okolo roku 1970 opustené drevenice vo Veľkom a Malom Borovom predávali za 3000 korún.“

Rôzni špekulanti a obchodníci zarábajú na dedičstve generácií. Nejde pritom len o kroje, aj keď o ne je v súčasnosti najväčší záujem.

„Po časoch, keď sa chodilo do dedín vykupovať kolovrátky, maľované truhly, zrkadlá, šifoniere a šuplódkasne, prišiel čas aj na kroje. V súčasnosti je in etnoštýl, vzácne je ľanové plátno, modrotlač, súkno, kožušiny z oviec. V súčasnosti už takmer nikto netká plátno z ľanu, nerobí súkno z ovčej vlny. Dnešní potomkovia generácií predávajú vzácne výšivky, čipky a ani si neuvedomujú, že sú to jedinečné pamiatky na ich predkov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  2. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  3. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  4. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  5. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  6. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  7. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  8. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár
  9. Nové VIVO! Bratislava žne úspechy
  1. V košickom Kauflande pribudol nový McDonald´s
  2. Duálna akadémia: Na strednej škole sa vzdelávajú, aj zarábajú
  3. SEAT získal titul Company of the Year na CES 2020
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Česko-Slovenský ples sa blíži, v predaji sú posledné vstupenky
  6. Nezabudnite na svoju povinnosť do konca januára 2020!
  7. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  8. myhive Polus Towers menia meno na myhive Vajnorská
  9. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  10. Ako na nový rok… Za toto rozhodne neplaťte!
  1. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 13 561
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 13 520
  3. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 991
  4. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 10 235
  5. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 8 940
  6. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 8 259
  7. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 8 084
  8. Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Vydavateľstvo Absynt 7 977
  9. Keď okolo neho kráčali, vždy spal. Čo prežívajú zachránení 7 707
  10. Ako na nový rok… Za toto rozhodne neplaťte! 7 186

Téma: Folklór


Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Pripravili film o minulosti Liptovských Sliačov

Starý spôsob života v súčasnosti majú v pamäti len najstarší obyvatelia obce.

Nehoda pri Liptovskej Osade.

V Ružomberku a okolí platí upozornenie pred smogovou situáciou

Upozornenie pred smogovou situáciou pre častice PM10 platí v Ružomberku a okolí. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ju vyhlásil vo štvrtok a platí až do odvolania.

Ružomberok znova trápi smog.

Nezvestného 15-ročného Kevina vypátrali v Severnom Írsku

Polícia odvoláva pátranie po nezvestnom 15-ročnom Kevinovi Puškovi z Ružomberka.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Fantastická Paulína Fialková. V Ruhpoldingu ju zdolala iba Eckhoffová

Rodáčka z Horehronia skončila v stíhacích pretekoch na druhom mieste.

FOTO: Turisti v Cigli a Handlovej pokorili účastnícky rekord

Tradičné zimné podujatie Pochod vďaky SNP prilákal na svoj 45. ročník takmer 2800 ľudí z celého Slovenska.

Polícia hľadala 18-ročného Patrika

Policajti pátrali po mladíkovi, ktorý sa nevrátil z diskotéky.

Levice: Vodič zrazil na parkovisku 13-ročné dievča

Nehoda sa stala pri obchodnom centre v Leviciach. Chodkyňa skončila v nemocnici.

Vybrali SME

Už ste čítali?