Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Kroj ako biznis. V Liptovských Revúcach chcú kšeftovanie zastaviť

Pre niekoho cenné dedičstvo a hrdosť, pre iného biznis.

Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka.Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka. (Zdroj: Archív JŠ)

LIPTOV. Kroje z Revúckej doliny, z trojice rázovitých ružomberských dedín Liptovská Osada, Liptovské Revúce a Liptovská Lúžna, sú rozpoznateľné na pohľad.

Farebné, vyšívané a vďaka odľahlosti mimoriadne zachované vo svojej pôvodnej podobe.

Vedia to aj priekupníci. Navštevujú rázovité dediny so silnou folklórnou tradíciou a dom po dome pýtajú od domácich kroje, krojové súčiastky. Za pár eur kúpia staré košele, kabátiky, oplecká či ľanové plátna.

Inzertné portály aj sociálne siete sú plné ponúk pôvodných krojov. Ceny zväčša nezverejňujú, no ak predsa len áno, zatočí sa z nich hlava.

Cena kompletného kroja sa pohybuje rádovo v stovkách eur. Sukňa z Liptovských Sliačov aj za 70 eur, vyšívaný važecký lajblík za stovku. Telefónne čísla sa väčšinou opakujú.

Kroje kúpi obec

Staré, ešte poctivo ručne vyrobené kroje, najmä ak sú dobre zachované, bohato zdobené či vyšívané, sú mimoriadne hodnotné. Nemáme na mysli peniaze.

V Liptovských Revúcach si uvedomujú, ako ľahko a nezvrátiteľne prichádzajú o dôležité kultúrne dedičstvo. Obec preto pravidelne, aj cez rozhlas, vyzýva Revúčanov, aby kroje nepredávali.

„Prosíme našich obyvateľov, aby nepredávali mimo našej obce kroje, súčasti krojov a plátno. Je to dedičstvo po našich starých rodičoch. Priekupníci a obchodníci krojov chodia do našej obce, len z dôvodu, že sa u nás vždy nájdu obyvatelia, ktorí im niečo predajú,“ vyzýva starostka Liptovských Revúc Jana Šimová.

Od ľudí, ktorí chcú kroje predať, ich obec rada vykúpi, aby ich mohla zachovať vo vlastnej zbierke.

Potrebujú ich aj školáci

Vchod do miestnej základnej školy zdobí práve liptovskorevúcky kroj, venujú sa zachovávaniu miestnych tradícií a folklóru, preto by sa aj školáci potešili krojovým darom.

Súvisiaci článok Liptáci v lete otvoria prvú via ferratu Čítajte 

Vďaka tomu si budú môcť pre žiakov dorobiť chýbajúce časti krojov. Nemajú oplecká, z veľkých vedia spraviť detské.

„Deti ich nosia pravidelne, niet školského vystúpenia bez revúckeho kroja. V krojoch si robíme bursu, besiedky pre rodičov aj rozlúčku so školským rokom,“ opísala Dana Fričová, riaditeľka Základnej školy v Lipovských Revúcach, ktorá robí spolu s tímom pedagógov kus roboty pre udržiavanie revúckych tradícií vrátane krojov. A práve deti sú ich vďačnými nositeľmi.

Aktivita obce by mohla byť vzorom

Liptovská etnologička Iveta Zuskinová chváli prístup Liptovských Revúc.

„Môžu byť príkladom pre ostatné obce v Liptove. Dôležité je, aby si každá dedina dokázala uchrániť a uchovať svoje kultúrne dedičstvo. Ľudia v regióne tým, že sa zbavujú krojov, nenávratne strácajú veľké hodnoty.“

Nielen dediny z Revúckej doliny sú vďačným cieľom obchodníkov s krojmi. Záujem je aj o kroje z Liptovských Sliačov, hornoliptovského Važca, Hýb, Východnej.

Prekresľujú a zachovávajú tak staré kroje

Našťastie, v Liptovských Revúcach sú stále šikovné a zručné ženy, ktoré zachovávajú kroje tak, že obkresľujú vzory a strihy zo starých krojov a tvoria ich nanovo. Preto je dôležité, aby kroje v dedinách zostávali. Rozprávali sme sa s pani Macíkovou, ktorá ich vyrába podľa starých predlôh.

Súvisiaci článok Ratoval medveďa zaseknutého v okne aj netopiere z nedeľnej polievky Čítajte 

„Je to nezaplatená robota. Jedna pani z Liptovských Revúc dokázala vyšiť oplecko za pár dní. Neviem si to predstaviť, je to veľmi náročná robota. Ja si po troch až štyroch hodinách necítim ruku – a to nehovorím o chrbtici.“

Oplecká vyšíva ručne aj strojovo, keď ich robí ručne po večeroch, trvá jej to aj mesiac. Vzory si poctivo prekresľuje zo starých krojov, všetko, čo nájde, si aj fotí.

Modrotlačové látky si dáva vyrábať, problém je s hrubými stuhami, tie sa už nevyrábajú. Aj ona krúti hlavou nad priekupníkmi, ktorí chodia po dedinách. „Potom sa súčiastky, ktoré u nás nakúpia, predávajú na internete za nehorázne ceny a často aj pomiešané dediny.“

O staré kroje je záujem, ľudia ich chcú kúpiť

Kšeftovanie s krojmi vníma aj Miroslava Palanová, riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska a umelecká vedúca Folklórneho súboru Váh.

„Nedá sa zakázať ľuďom predávať kroje. Skutočne sa stal z toho veľký biznis. Sledujeme rôzne krojové bazáre a ceny sú nehorázne. Nie som si istá, či sa to v tomto štádiu, keď je aj dopyt zo strany záujemcov a obchod rozbehnutý, dá ešte zvrátiť.“

Pokiaľ však niekto doma má staré kroje a chce, aby sa ich hodnota rozvíjala ďalej, môže ich posunúť folklórnym kolektívom v regióne.

„Vedia s nimi narábať a poslúžia pre ne ako výborný vzorový pramenný materiál, podľa ktorého si vedia urobiť správne repliky, prípadne tie zachovalé sa možno ešte dajú aj používať.“

Drevenice po tritisíc korún

Zuskinová poukázala na to, že bolo obdobie, keď si ľudia v dedinách pod vplyvom rôznych socialistických a moderných teórii v duchu vyrovnania sa dediny s mestom prestali vážiť predmety, ktoré vyhotovili a užívali predchádzajúce generácie.

Súvisiaci článok Predchodcom dnešnej cesty cez Donovaly bol obávaný Veľký Šturec Čítajte 

„Všetko staré bolo symbolom chudoby a nedostatku. Ľudia sa zbavovali dreveníc. Pamätám si, ako sa okolo roku 1970 opustené drevenice vo Veľkom a Malom Borovom predávali za 3000 korún.“

Rôzni špekulanti a obchodníci zarábajú na dedičstve generácií. Nejde pritom len o kroje, aj keď o ne je v súčasnosti najväčší záujem.

„Po časoch, keď sa chodilo do dedín vykupovať kolovrátky, maľované truhly, zrkadlá, šifoniere a šuplódkasne, prišiel čas aj na kroje. V súčasnosti je in etnoštýl, vzácne je ľanové plátno, modrotlač, súkno, kožušiny z oviec. V súčasnosti už takmer nikto netká plátno z ľanu, nerobí súkno z ovčej vlny. Dnešní potomkovia generácií predávajú vzácne výšivky, čipky a ani si neuvedomujú, že sú to jedinečné pamiatky na ich predkov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  2. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  3. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  4. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  5. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  6. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  1. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  2. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  3. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  4. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  5. Novinka medzi prefabrikátmi
  6. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  7. 3D virtuálne prechádzky pozdĺž maďarsko-slovenských hraníc
  8. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  9. The future of M&A in Europe
  10. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 34 470
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 446
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 15 188
  4. Aká je chémia vôní 10 928
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 417
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 813
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 766
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 238
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 776
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 5 922
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Folklór

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Stanislav Bomba rozhodoval najvyššie súťaže a vymodeloval aj vlastnú píšťalku

Odmala sa skamarátil s futbalom a ten je dodnes jeho srdcovkou. Stále mladíckym elánom obdarený a v dobrom zdraví, bývalý prvoligový futbalový rozhodca a ešte aktívny delegát Stanislav Bomba 13. novembra prijímal gratulácie k svojim okrúhlym 70. narodeninám.

Stanislav Bomba

Najlepší kanonier VIII. ligy dal päťku Liptovským Revúcam

Na čele tabuľky strelcov VIII. ligy po jedenástich odohraných kolách tróni Miroslav Zelený (TJ Gôtovany) s 12 nástrelmi, pred 11-gólovým triom Petrom Bistiakom (Hrboltová), Petrom Guráňom (Liptovský Trnovec) a Martinom Rázgom (Štiavnička).

Miroslav Zelený v červenom.
#MYtozvladneme

ONLINE DISKUSIA: Prohibícia hazardu? Správne riešenie alebo krok vedľa?

Diskusiu vysielame live vo štvrtok 3. decembra o 18.00 hod. Novela zákona o hazardných hrách dala do rúk miest a obcí možnosť zakázať na svojom území hazardné hry aj bez petície občanov. Odborníci varujú pred týmto krokom a poukazujú na vznik viacerých nebezpečenstviev.

Právna poradňa MY: Práva zamestnanca a riešenie sporov so zamestnávateľom počas pandémie

Bojíte sa o zárobok, lebo ste v karanténe? Prišli ste o prácu, lebo váš zamestnávateľ obmedzuje podnikanie? Viete, na koho a kde sa máte obrátiť v takejto či podobnej situácii? Aj na tieto otázky odpovedajú v bezplatnej právnej poradni naši právni experti.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Zámkoch otvorili nové nákupné centrum

Pre návštevníkov je k dispozícii osem obchodných prevádzok.

Kamión narazil do reštaurácie a pohostinstva (+VIDEO)

Vodič pravdepodobne za volantom zaspal, havaroval v centre Tvrdošína.

V trnavskej nemocnici je pozitívne testovaných takmer sto zamestnancov

Počet hospitalizovaných pacientov s COVID-19 je vo Fakultnej nemocnici v Trnave približne rovnaký v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Už ste čítali?