Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Kroj ako biznis. V Liptovských Revúcach chcú kšeftovanie zastaviť

Pre niekoho cenné dedičstvo a hrdosť, pre iného biznis.

Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka.Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová miestny kroj rada a s hrdosťou nosí. Cenný je pre ňu aj preto, lebo ho vyšila ešte manželova babka. (Zdroj: Archív JŠ)

LIPTOV. Kroje z Revúckej doliny, z trojice rázovitých ružomberských dedín Liptovská Osada, Liptovské Revúce a Liptovská Lúžna, sú rozpoznateľné na pohľad.

Farebné, vyšívané a vďaka odľahlosti mimoriadne zachované vo svojej pôvodnej podobe.

Vedia to aj priekupníci. Navštevujú rázovité dediny so silnou folklórnou tradíciou a dom po dome pýtajú od domácich kroje, krojové súčiastky. Za pár eur kúpia staré košele, kabátiky, oplecká či ľanové plátna.

Inzertné portály aj sociálne siete sú plné ponúk pôvodných krojov. Ceny zväčša nezverejňujú, no ak predsa len áno, zatočí sa z nich hlava.

Cena kompletného kroja sa pohybuje rádovo v stovkách eur. Sukňa z Liptovských Sliačov aj za 70 eur, vyšívaný važecký lajblík za stovku. Telefónne čísla sa väčšinou opakujú.

Kroje kúpi obec

Staré, ešte poctivo ručne vyrobené kroje, najmä ak sú dobre zachované, bohato zdobené či vyšívané, sú mimoriadne hodnotné. Nemáme na mysli peniaze.

V Liptovských Revúcach si uvedomujú, ako ľahko a nezvrátiteľne prichádzajú o dôležité kultúrne dedičstvo. Obec preto pravidelne, aj cez rozhlas, vyzýva Revúčanov, aby kroje nepredávali.

„Prosíme našich obyvateľov, aby nepredávali mimo našej obce kroje, súčasti krojov a plátno. Je to dedičstvo po našich starých rodičoch. Priekupníci a obchodníci krojov chodia do našej obce, len z dôvodu, že sa u nás vždy nájdu obyvatelia, ktorí im niečo predajú,“ vyzýva starostka Liptovských Revúc Jana Šimová.

Od ľudí, ktorí chcú kroje predať, ich obec rada vykúpi, aby ich mohla zachovať vo vlastnej zbierke.

Potrebujú ich aj školáci

Vchod do miestnej základnej školy zdobí práve liptovskorevúcky kroj, venujú sa zachovávaniu miestnych tradícií a folklóru, preto by sa aj školáci potešili krojovým darom.

Súvisiaci článok Liptáci v lete otvoria prvú via ferratu Čítajte 

Vďaka tomu si budú môcť pre žiakov dorobiť chýbajúce časti krojov. Nemajú oplecká, z veľkých vedia spraviť detské.

„Deti ich nosia pravidelne, niet školského vystúpenia bez revúckeho kroja. V krojoch si robíme bursu, besiedky pre rodičov aj rozlúčku so školským rokom,“ opísala Dana Fričová, riaditeľka Základnej školy v Lipovských Revúcach, ktorá robí spolu s tímom pedagógov kus roboty pre udržiavanie revúckych tradícií vrátane krojov. A práve deti sú ich vďačnými nositeľmi.

Aktivita obce by mohla byť vzorom

Liptovská etnologička Iveta Zuskinová chváli prístup Liptovských Revúc.

„Môžu byť príkladom pre ostatné obce v Liptove. Dôležité je, aby si každá dedina dokázala uchrániť a uchovať svoje kultúrne dedičstvo. Ľudia v regióne tým, že sa zbavujú krojov, nenávratne strácajú veľké hodnoty.“

Nielen dediny z Revúckej doliny sú vďačným cieľom obchodníkov s krojmi. Záujem je aj o kroje z Liptovských Sliačov, hornoliptovského Važca, Hýb, Východnej.

Prekresľujú a zachovávajú tak staré kroje

Našťastie, v Liptovských Revúcach sú stále šikovné a zručné ženy, ktoré zachovávajú kroje tak, že obkresľujú vzory a strihy zo starých krojov a tvoria ich nanovo. Preto je dôležité, aby kroje v dedinách zostávali. Rozprávali sme sa s pani Macíkovou, ktorá ich vyrába podľa starých predlôh.

Súvisiaci článok Ratoval medveďa zaseknutého v okne aj netopiere z nedeľnej polievky Čítajte 

„Je to nezaplatená robota. Jedna pani z Liptovských Revúc dokázala vyšiť oplecko za pár dní. Neviem si to predstaviť, je to veľmi náročná robota. Ja si po troch až štyroch hodinách necítim ruku – a to nehovorím o chrbtici.“

Oplecká vyšíva ručne aj strojovo, keď ich robí ručne po večeroch, trvá jej to aj mesiac. Vzory si poctivo prekresľuje zo starých krojov, všetko, čo nájde, si aj fotí.

Modrotlačové látky si dáva vyrábať, problém je s hrubými stuhami, tie sa už nevyrábajú. Aj ona krúti hlavou nad priekupníkmi, ktorí chodia po dedinách. „Potom sa súčiastky, ktoré u nás nakúpia, predávajú na internete za nehorázne ceny a často aj pomiešané dediny.“

O staré kroje je záujem, ľudia ich chcú kúpiť

Kšeftovanie s krojmi vníma aj Miroslava Palanová, riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska a umelecká vedúca Folklórneho súboru Váh.

„Nedá sa zakázať ľuďom predávať kroje. Skutočne sa stal z toho veľký biznis. Sledujeme rôzne krojové bazáre a ceny sú nehorázne. Nie som si istá, či sa to v tomto štádiu, keď je aj dopyt zo strany záujemcov a obchod rozbehnutý, dá ešte zvrátiť.“

Pokiaľ však niekto doma má staré kroje a chce, aby sa ich hodnota rozvíjala ďalej, môže ich posunúť folklórnym kolektívom v regióne.

„Vedia s nimi narábať a poslúžia pre ne ako výborný vzorový pramenný materiál, podľa ktorého si vedia urobiť správne repliky, prípadne tie zachovalé sa možno ešte dajú aj používať.“

Drevenice po tritisíc korún

Zuskinová poukázala na to, že bolo obdobie, keď si ľudia v dedinách pod vplyvom rôznych socialistických a moderných teórii v duchu vyrovnania sa dediny s mestom prestali vážiť predmety, ktoré vyhotovili a užívali predchádzajúce generácie.

Súvisiaci článok Predchodcom dnešnej cesty cez Donovaly bol obávaný Veľký Šturec Čítajte 

„Všetko staré bolo symbolom chudoby a nedostatku. Ľudia sa zbavovali dreveníc. Pamätám si, ako sa okolo roku 1970 opustené drevenice vo Veľkom a Malom Borovom predávali za 3000 korún.“

Rôzni špekulanti a obchodníci zarábajú na dedičstve generácií. Nejde pritom len o kroje, aj keď o ne je v súčasnosti najväčší záujem.

„Po časoch, keď sa chodilo do dedín vykupovať kolovrátky, maľované truhly, zrkadlá, šifoniere a šuplódkasne, prišiel čas aj na kroje. V súčasnosti je in etnoštýl, vzácne je ľanové plátno, modrotlač, súkno, kožušiny z oviec. V súčasnosti už takmer nikto netká plátno z ľanu, nerobí súkno z ovčej vlny. Dnešní potomkovia generácií predávajú vzácne výšivky, čipky a ani si neuvedomujú, že sú to jedinečné pamiatky na ich predkov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 718
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 539
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 13 753
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 719
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 919
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 262
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 074
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 617
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 521
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 360
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Folklór

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Bezbariérový vstup do kostola vyriešili v Stankovanoch elegantne

Veriaci vstupovali do kostola v Stankovanoch po schodoch, ktoré sa rokmi rozpadávali, vplyvom počasia praskali. Problém s prístupom mali starší ľudia, vozičkári a mladé rodiny s kočíkmi.

Pred kostolom kladú kamennú dlažbu.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Otváracie hodiny domu smútku predĺžili, mesto chce predísť náporu

Mesto Liptovský Mikuláš od tohto týždňa predlžuje otváracie hodiny domu smútku.

Ilustračné foto
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?