Petra Vlhová

Petra Vlhová je v súčasnosti veľmi známa a s potešením sledujeme jej úspechy.
Vo svojich 22 rokoch napĺňa svoju dlhodobú vrcholovú športovú kariéru. Jej plynulý a rýchly postup od víťazstva na detských ZOH v roku 2012, zisku titulu majsterky Slovenska v roku 2013, kde porazila svoje staršie súperky E. Kurfürstovú a M. Dubovskú, titulu juniorskej majsterky sveta v slalome v roku 2014 a už v roku 2016 aj s úspechmi v seniorskom Svetovom pohári.
Na stupni víťazov v slalome bola Vlhová spoločne so Zuzulovou aj v Grazi. Aj jej prvé víťazstvo v Are v decembri 2016 podporilo záujem sponzorov i médií.
V sezóne 2018 získala v závere sezóny vynikajúce siedme miesto aj v obrovskom slalome v americkom Aspene a získala prvé miesto v slalome, kde porazila výnimočnú lyžiarku Schifrinovú.
Začiatkom lyžiarskej sezóny 2018/2019 Vlhová získala skvelé prvé miesto vo fínskom Levi, druhé miesto v slalome v USA a prvé miesto v paralelnom slalome vo Francúzku. Tesne pred ZOH získala aj prvenstvo nad skvelou Schifrinovou. Preto veľa jej fanúšikov očakávalo medailové umiestnenie v Pjongčangu.
V tejto sezóne získala tri medaily z MS (Are), dve víťazstvá v EP (Jasná 2. -3. 3. 2019), ďalšie prvenstvo v obrovskom slalome. Bronzovú medailu na SP (Špindl. Mlýn 9. – 10. 3. 2019).
Na záverečných pretekoch SP v Andore získala dve tretie miesta. V celkovom hodnotení SP v sezóne 2018/2019, patrilo Vlhovej druhé miesto za M. Schiffrinovou.
Anna Blahutová (Droppová)
Druhou fenomenálnou lyžiarkou je 7-násobná majsterka sveta a víťazka pretekov SP veteránov Anna Blahutová (Droppová) , ktorá bola na zasadaní Olympijského klubu Liptova spolu s ďalšími kolegami a športovcami ocenená pri príležitosti životného jubilea – 65 rokov.
Blahutová má za sebou šesťdesiatročnú aktívnu športovú činnosť. Začínala v piatich rokoch so športovou gymnastikou s manželmi Hanusovcami. Neskôr behávala atletiku za Ružomberok pod vedením trénera Petra Obdržálka a ako staršie dorastenky získali Dodrvová, Danišová, Fábryová a Droppová v Ostrave titul majsteriek Československa v štafete na 4 x 100 m.
Od deviatich rokov sa venovala zjazdovému lyžovaniu pod vedením I. Benku. V rokoch 1969 – 1976 bola pod vedením L. Zacharidesa členkou reprezentačného družstva žien ČSSR.
Dvakrát bola v príprave na ZOH (1972 a 1976). Zúčastnila sa MS v roku 1974, vo finále SP v roku 1974 bola 15. v slalome. Blahutová ako prvá pretekárka z nealpskej (socialistickej) krajiny získala v pretekoch EP 1. miesto a prvú medailu v zjazde v celkovom hodnotení EP.
V súčasnosti je reprezentantkou Slovenska veteránov. Má za sebou sedem titulov majsterky sveta, dve medaily zo Zimných svetových hier veteránov a veľa medailí zo Svetového pohára kategórie „masters“. Na FTVŠ si udržuje kondíciu lyžiarskymi a cyklistickými kurzami, 40 rokov už v lyžovaní netrénuje, ale súťaží skoro 20 rokov v slovenskom i vo svetovom veteránskom športe. V súčasnosti pôsobí aj ako asistentka na Katedre telesnej výchovy Pedagogickej fakulty Katolíckej Univerzity v Ružomberku.
Skvelej dlhoročnej športovkyni sme položili niekoľko otázok:
Ako hodnotíte rozvoj zjazdového lyžovania v súčasnosti a ako vnímate úspechy ďalšej Liptáčky Petry Vlhovej?
Pociťujem radosť, hrdosť, aj určité zadosťučinenie. Nezabudnuteľné pre mňa ostane v pamäti stupienok na SP v Schladmingu, kde zvíťazila Veronika Velez Zuzulová, druhá bola Peťa Vlhová, tretia česká reprezentantka Šárka Strachová –Záhrobská.
Za našej (socialistickej) éry bolo skoro nemožné presadiť sa v alpskom kapitalistickom a profesionálnom lyžovaní. Bývalý predseda Medzinárodného olympijského výboru A. Brundage dlhodobo presadzoval štatút amatérskeho olympijského športovca. Na OH nemohli napr. štartovať profesionálni tenisti, basketbalisti, hokejisti. Zo ZOH v Sappore vylúčil prvýkrát zjazdára Karola Schranza, neskôr za propagáciu lyžiarskeho materiálu mali problémy aj Stenmark, Giraldelli, Wenzelová a ďalší. Priznali im B-licenciu (štatút poloprofesionála), aby mohli štartovať na ďalších ZOH. Až v 90. rokoch, bolo jasné, že vrcholové športové výkony nie je možné dosiahnuť bez profesionálneho zabezpečenia a upustilo sa od štatútu amatérskeho športovca.
Keď to porovnávame s naším obdobím normalizácie po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 a naším reprezentačným obdobím (1969 – 1975), chytáme občas s českými a slovenskými veteránmi záchvaty smiechu.
Cestovávali sme do Špindlu v preplnených vlakoch. Ležali na chodbe na našich lyžiach či na WC. Do zahraničia sme cestovali cez vyhradené priechody na hraniciach. Často sme so šiestimi pármi lyží, lyžiarkami a výstrojom nestihli prebehnúť z prvého na sedemnáste nástupište. Ohrievali sme sa v zime na staniciach alebo v telefónnych búdkach. Prichádzali sme často v noci pred pretekmi a ledva sme ich stíhali. Často nám chýbali valuty na prechod od stanice