Futbalová anketa Jedenástka roka LFZ sa konala v gala šate v Liptovských Sliačoch Čítajte BIELY POTOK. O futbalovej jeseni v ružomberskej mestskej časti sme hovorili s trénerom Rudolfom Gromom, ktorý na Belanoch ťahá svoju druhú sezónu.
Asi vládne spokojnosť, čo vy na to?
Až na jeden totálny výbuch, ktorým bola domáca prehra so Štiavničkou 1:8, chlapci prvú polku sezóny zvládli. Samozrejme, som rád, že sme na čele, ale nič to ešte neznamená, jar bude mimoriadne ťažká. Spokojnosť vládne aj vo výbore, medzi funkcionármi. Títo ľudia takisto majú svoj podiel na vydarenej jeseni. Výbor na čele s Vojtechom Mackom vytvára adekvátne podmienky na to, aby sa futbal na Bielom Potoku posunul ďalej.
Mužstvo otvorilo súťaž dvoma trojbodovými zásahmi, keď vyhralo vo Vlachoch (4:1) a doma zdolalo Smrečany/Žiar B (3:1), lenže potom dostalo facku vo Valaskej Dubovej – 2:4. Čo vám vtedy preblesklo hlavou?
Fúha. Pre nás je tamojšie ihrisko akoby zakliate. Keď tu hráme, buď prší, alebo padá sneh. Preto stopér Patrik Maga sa Valaskej Dubovej vyhýba a jeho absencia narušila kompaktnosť našej obrany. Chlapcom nesedia ani menšie rozmery ihriska, naopak, domáci futbalisti sú na ne zvyknutí. Áno, ten zápas nám nevyšiel, už do prestávky sme prehrávali 0:3.
Ako si vysvetľujete druhú bodovú nulu, navyše na vlastnom ihrisku po hanebnej prehre so Štiavničkou?
Bol to skrat v hlavách hráčov a takisto obrovské taktické zlyhanie. Nepochopiteľne sme otvorili priestor vzadu a súper si v útoku robil, čo chcel. Veru, je neskutočný výsledok, po treťom-štvrtom góle naše mužstvo bolo na uterák. Tento výprask možno bol aj na niečo dobrý. Chalani totiž mali hlavy príliš vysoko a potrebovali sa opäť dostať na zem. Asi si mysleli, že už nič sa im nemôže pritrafiť. Chvalabohu,
