Po domácej blamáži so Štiavničkou ich chlapi vyhnali z krčmy Čítajte LIPTOVSKÉ SLIAČE, LIPTOVSKÝ JÁN. S mladým mužom, ktorý momentálne sedí na dvoch stoličkách – hráčskej na amatérskej báze a profesionálnej trénerskej – sme hovorili hlavne o jeho doterajšej futbalovej misii.
Kde ste s futbalom začínali a aké boli vaše doterajšie futbalové zastávky?
Všetkými mládežníckymi kategóriami som prešiel v Tatrane Liptovský Mikuláš. Potom som pokračoval v Závažnej Porube i s krátkym hosťovaním v Ľubeli, až som zakotvil v Liptovskom Jáne.
Ako ste sa ocitli zatiaľ na poslednej hráčskej adrese?
Zlákal ma tréner Roman Kloták, ktorý predtým bol v Závažnej Porube a odtiahol ako hráč prešiel do Liptovského Jána. Rozprával o dobrej partii, o tom, že v Jáne chalani hrajú pre radosť, pre dobrý pocit z futbalu. Veril som, že jeho slová sú úprimné a to rozhodlo.
Nie je tajomstvom, že vaše meno figuruje aj v dvoch realizačných tímoch mládeže v MFK Ružomberok, kde zastávate post asistenta pri starších dorastencoch a žiackej trinástke. Čo vás priviedlo na trénersky flek?
Už ako stredoškolák, keď som navštevoval Hotelovú akadémiu v Liptovskom Mikuláši, som pričuchol k tomuto remeslu. Išlo o prípravky v Tatrane. Práca trénera ma odmladi veľmi lákala. Preto aj moje ďalšie kroky smerovali na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, na telovýchovu, kde som si zvolil trénersky smer. Po zavŕšení bakalárskeho štúdia prišla zaujímavá ponuka od môjho dobrého priateľa Martina Pohloda z FK Poprad.
