Ružomberok – „Po Erikovom (Jendriškovom, pozn. aut.) centri som sa sám ocitol pred dubnickou bránou. Bol čas ešte si loptu spracovať a vystreliť. Mieril som vonkajškom k žrdi a vyšlo, to.“ Takto opísal mladý ružomberský strednopoliar Dušan Švento svoj vyrovnávajúci gól v súboji s Dubnicou. Prebiehala 70. min., keď Ružomberok po 461 minútovom „pôste“ opäť rozvlnil na svojom ihrisku sieť súperovej brány. „Bol som šťastný, že konečne sa nám podarilo prestrihnúť aspoň jednu nepríjemnú šnúru. Veril som, že pridáme i druhý gól. Vôbec som si v tejto chvíli nepripúšťal myšlienku, že tento zápas sa dá ešte i prehrať. O to väčšie bolo moje sklamanie i smútok. Každá prehra bolí. Lenže, ak máte stále prevahu, tak niekoľkonásobne viac.“
Švento bol minulý utorok kľúčovou postavou svojho tímu. Nabehal niekoľko „kiláčikov“ a zároveň znamenal i najväčšie nebezpečenstvo pre gólmana hostí Perniša. Už v prvom polčase mohol dostať svoj tím do vedenia. V 11. min. po Latiakovej prihrávke pohotovo vypálil, ale dubnický brankár bol na mieste. V 26. min Dušan „spálil“ neuveriteľné. Po Kozákovom vniknutí do šestnástky bol sám pred Pernišom, ale asi zo siedmich metrov napálil vysoko nad. „Hlavne tá druhá príležitosť bola tutová,“ poznamenáva devätnásťročný futbalista. „Keďže loptu som mal trošku pod sebou, snažil som sa ju trafiť špicom. Chcelo si to ju kúsok posunúť.“ „Bolo to ako v najhoršom sne,“ zhŕňa Dušan nešťastný duel preloženého 20. kola našej najvyššej súťaže. „Bol to náš zápas, akurát góly chýbali. Dubnica sa dostala asi tri razy pred našu bránu, z toho dvakrát vystrelila a vždy skórovala.“
* * *
Druhým ofenzívnym „žolíkom“ Komňackého družiny bol pred týždňom Erik Jendrišek. Popri prihrávke na gól sa mohol aj sám zapísať do streleckej listiny. „Dušan Švento mi poslal loptu do uličky. Postupoval som síce sám, ale už sa blížil jeden z Dubničanov, ktorý ma križoval. Tak som radšej zakončil, žiaľ, strela išla vedľa.“ Takto osemnásťročný „chalan“ objasnil svoju obrovskú príležitosť zo 49. min. k čomu ešte dodal: „V doraste by som si trúfol postupovať aj ďalej. V tej kategórii zväčša v osobných súbojoch môj fyzický fond stačí. Tu ma napríklad Švestka v prvom polčase dvakrát tak odtlačil, človek si zváži, či ešte raz ísť do takého súboja.“ O minútu neskôr Jendrišek zase vystrašil Dubničanov, Perniš ale jeho strelu vyrazil. Erik si nesťažoval na svoju úlohu v útoku, ale i jemu po odchode z „bojiska“ bolo všeliako: „Keď hráte zle a prehráte, je to zaslúžené. Čo však povedať k tomuto? Celý zápas sme mali jednoznačne pod kontrolou. Lenže oni dali dva góly a my len jeden. Žiaľ, futbal je i taký. Asi sme sa mali viac sústrediť na koncovku. Škoda, že už v prvom polčase sa nám z troch šancí neujala ani jedna. Inak vpredu sa nehralo zle. Nebol to taký prehustený priestor ako v zápase s Púchovom.“
