Liptov ako turistický región neláka len návštevníkov, ťahá aj developerov. Máme hory, lúky, termálne pramene a dobré meno.
Plánov na to, čo na Liptove môže byť, bolo veľa. Chystalo sa prepojenie Donovál s Liptovskými Revúcami, hovorilo sa o veľkom outlete na Kamennom poli v Liptovskom Mikuláši v štýle stredomorského mestečka, zábavnom parku na Liptovskej Mare.
Predstavujeme päť veľkých developerských projektov, ktoré mali vyrásť na Liptove. Majú spoločné črty v tom, že ich predstavili ešte pred finančnou krízou. Po nej nastal útlm a projekty narazili na problémy s financovaním. Pozreli sme sa na to, kam sa po rokoch dostali a aká je situácia v súčasnosti.
Golfové ihrisko v Žiarskej doline, Šuľkovo v Demänovskej doline, Zlatý vek v Demänovej, Atladia v Partizánskej Ľupči a Aupark v Ružomberku. Čo je s nimi dnes?
Golfové ihrisko v Žiarskej doline čaká na investora
Navrhovateľ: eko DP invest, konatelia: Vladimír Kováč, Peter Lichner
Odhadované náklady: 25 miliónov eur
Plán výstavby osemnásťjamkového ihriska pri ústí do Žiarskej doliny v Západných Tatrách v roku prijali domáci rozpačito. Developer chcel v ochrannom pásme Tatranského národného parku stavať aj golfový dom, hotelové centrum, apartmánové domy a rôzne športové ihriská.
Okolo strediska na Hutách je zatiaľ ticho Čítajte Pre návštevníkov chystal štyristo parkovacích miest. V zime sa mal areál využívať napríklad na bežkovanie či preteky psích záprahov. Obci predstavil developer zámer v roku 2009, úradom ho predložili v roku 2011.
Areál mal mať plochu približne 70 hektárov, obec Žiar zmenila v roku 2010 aj územný plán tak, aby bola výstavba možná. Dokonca urobili medzi domácimi anketu, so zámerom súhlasila viac ako polovica ľudí. Pozemky si na 99 rokov prenajali od tamojšieho urbáru. Dali im podmienku, s výstavbou musia začať do desiatich rokov.
Aká je situácia dnes?
Na poliach pri Žiarskej doline zatiaľ nikto neodpaľuje loptičky do golfových jamiek. Ján Jančo, predseda Združenia vlastníkov lesov a urbariátu, pozemkové spoločenstvo Žiar, povedal, že nejaké práce na prenajatých pozemkoch developer už urobil. „Podľa toho, čo vieme, developer momentálne hľadá investora,“ povedal.
Peter Lichner a Vladimír Kováč, konatelia spoločnosti eko DP invest, potvrdili slová urbáru. „Prenájom urbáru za pozemky stále platíme, projekt je v príprave,“ doplnil Lichner. Dostali rozhodnutie o zmene využitia územia terénnymi úpravami, na jeseň urobili archeologický prieskum. Na základe rozhodnutia môžu robiť terénne úpravy na dráhy, spoločnosť už aj začala s prvými zemnými prácami. Zámer spoločnosti postaviť golfový areál trvá, realizácia závisí od toho, či sa im podarí nájsť ďalšieho investora.
Zjazdovky chceli ťahať do chránených území
Demänovská Dolina
Navrhovateľ: Skilandia, konateľ Rastislav Hutta
Odhadované náklady: 13 miliónov eur
Lyžiarske stredisko Šuľkovo malo návštevníkom Demänovskej doliny ponúknuť ďalšie kilometre nových zjazdoviek s využitím kabínkových aj sedačkových lanoviek a umelého zasnežovania. Ďalšie stredisko malo vzniknúť na západných svahoch doliny pod Borami a oblasti Troch vôd, malo nadväzovať na svahy strediska Jasná.
V Jasnej pri zjazdovke chcú stavať ďalší rezort Čítajte Spoločnosť Skilandia, ktorá patrí Rastislavovi Huttovi, v zámere z roku 2011 opisovala dve možnosti riešenia. V prvej by chceli postaviť 12 zjazdoviek s celkovou dĺžkou 13 kilometrov a päť lanových dráh. Najvyšším bodom by mali byť Bory, vrchol na bočnej rásoche hlavného nízkotatranského hrebeňa. Bory sa nachádzajú v nadmorskej výške 1880 metrov nad morom.
V druhej možnosti spoločnosť vypustila zámer ťahať lanovku až na Bory a najvyšším bodom zostanú Tri vody. V tomto prípade by malo mať stredisko 10 zjazdoviek s dĺžkou 9,5 kilometra a štyri lanové dráhy.
V oboch prípadoch by mala viesť na Tri vody kabínková lanovka, ostatné budú šesťsedačky. Súčasťou projektu bola aj výstavba apartmánových domov, hotelov, reštaurácii a dovedna 430 parkovacích miest.
Skilandia chcela zjazdovky ťahať aj do chránených území európskeho významu. Práve preto pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie narazili na zásadné výhrady ochranárov.
Aká je situácia dnes?
Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši vydal na základe viacerých odmietavých stanovísk rozhodnutie o tom, že je potrebná EIA, teda posúdenie celého zámeru podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Úrad stanovil Skilandii podmienku vypracovania správy o hodnotení. Toto rozhodnutie bolo vydané 6. decembra 2016 a malo platnosť tri roky, teda do 6. decembra 2019.
Skilandia tak neurobila, rozruch okolo strediska Šuľkovo utíchol . „Projekt je v latentnom stave, už niekoľko rokov nepokračujem v jeho príprave,“ povedal Hutta.
Mal byť najväčší, zostal na papieri
Demänová, Liptovský Mikuláš
Navrhovateľ: Tatra SPC3
Odhadované náklady: 100 miliónov eur
Zámer postaviť v Demänovej v území Stredné pole obrovský zábavný park predstavila spoločnosť Tatra SPC3. Bolo to ešte v roku 2011. Otvoriť ho chceli v roku 2013.
Jeho súčasťou mal byť vodný park, mestečko Zlatý Vek a kráľovský hrad, ktorý mal stáť na najvyššom mieste a tvoriť dominantu celého komplexu. Počítali s návštevnosťou 32-tisíc návštevníkov denne.
V Jasnej má vyrásť ďalší veľký luxusný hotel Čítajte Spoločnosť v zámere, ktorý predložila úradom, opisovala, že projekt Zlatý vek vychádza zo slovenského stredoveku, bude nadväzovať na obdobie legiend, povier, rozmach rytierstva, kráľovskej moci a baníctva. Hlavným prvkom parku bude Jantárová cesta, ktorá spojí hrad s mestečkom.
Okrem toho sa návštevníkom odhalí spôsob života ľudí v stredoveku vrátane ukážok starých domácností, chovu zvierat, pôvodných remesiel, ale i dobového divadla či tajomnej alchýmie.
Napätie zažijú návštevníci na horských dráhach, pri jaskyni, ktorá chrlí oheň, alebo ťažobnej veži. Návrh parku pozostával aj z hotela, ktorý mal ponúknuť wellness, saunový a relaxačný svet.
Aká je situácia dnes?
Zábavný park developer v Demänovej nepostavil, projekt zostal na papieri. V tesnom susedstve a na pozemkoch časti plánovaného zábavného parku, však postavila spoločnosť Demänová Village, personálne prepojená s Tatra SPC3, rekreačný rezort, minulý týždeň tam otvorili malé lyžiarske stredisko.
Pozemky patria spoločnosti TATRA SPC8, ktorá je rovnako prepojená na Tatra SPC3. Ich konateľom je podľa obchodného registra ten istý človek.
Partnerstvo, ktoré musí vyriešiť súd
Partizánska Ľupča
Navrhovateľ: Atladia
Odhadované náklady: 11,5 milióna eur
Akvapark mal stáť za dedinou, na lúkach oproti píle na začiatku Ľupčianskej doliny. Dokonca aj vlastníkom rozsiahlych pozemkov je spoločnosť s názvom Atladia. Akvapark tam nestojí.
Pre zámer postaviť na konci dediny akvapark, ktorý by využíval termálnu vodu, sa v roku 2009 spojila obec a developer Vienna Gate Group. Založili firmu Atladia. Obec v nej mala 20-per-centný podiel a do firmy vložila pozemky s rozlohou 36 hektárov. Dedine mal nový akvapark priniesť zisk, zvýšila by sa atraktivita obce, pribudlo by ubytovanie a zaujímavý turistický ťahák.
Sprístupnili najvyššiu kostolnú vežu Čítajte Akvapark chceli stavať postupne. V rámci prvej etapy mal developer urobiť geotermálny vrt na prevádzku areálu. V ňom sľuboval vybudovať termálne kúpalisko s vonkajšími a vnútornými bazénmi, oddychovými plochami, saunovým svetom a reštauráciou. K dispozícii tam malo byť 202 parkovacích miest.
Denne mal akvapark kapacitne zvládnuť 1 200 osôb. S prácami na hĺbení 2200- -metrového vrtu chceli začať v roku 2014, do dvoch rokov malo stáť wellnes centrum.
Aká je situácia dnes?
„Či z plánovaného akvaparku niečo bude, ukáže čas. Domnievame sa totiž, že pri vklade pozemkov do spoločnosti Atladia, a. s., došlo k porušeniu zákona, z toho dôvodu považujeme vklad pozemkov za neplatný. V súčasnosti sú aktivity podľa našich informácií zastavené,“ zhrnul starosta Partizánskej Ľupče Ladislav Balážec.
Pozemky stále vlastní spoločnosť Atladia, no na liste vlastníctva je zápis z minulého roka o tom, že bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a prebieha súdne konanie.
„Je mi nesmierne ľúto, že v Partizánskej Ľupči sa projektu zatiaľ nepodarilo vdýchnuť život. Urobili sme všetky potrebné projektové a prípravné práce, aby sme presvedčili záujemcov o realizovateľnosti tohto náročného projektu.
Tie, samozrejme, na zelenej lúke nevidno. Bohužiaľ, doteraz sa nám nepodarilo pritiahnuť investorov.
Po voľbách nové zastupiteľstvo síce deklarovalo záujem o alternatívne využitie týchto pozemkov, ale konkrétne návrhy sme nedostali. Naopak, cez prázdniny bola podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva k pozemkom. Musíme čakať na vyjadrenie súdu,“ povedal Roman Balogha zo spoločnosti Vienna Gate Group.
Namiesto nákupného centra je džungľa
Ružomberok
Navrhovateľ: HB Reavis
Odhadované náklady: 33 miliónov eur
Nadšenie z toho, že Ružomberok bude mať veľké obchodné centrum, sa zmenilo na jednu z najväčších ružomberských tráum. Svojím spôsobom ňou zostala až doteraz, lebo namiesto Auparku v samom centre mesta je už roky prašné parkovisko a džungľa.
V Ružomberku chcú stavať veľké nákupné centrum Čítajte Radnica chcela do mesta pritiahnuť silného investora, ten mal podmienku lokalitu, mala byť v centre. Mesto sa pustilo do zjednocovania pozemkov, postupne ich vykupovali alebo vymieňali za iné. Do vysporiadania investovali približne 700-tisíc eur. Scelený pozemok potom predali developerovi za takmer 380-tisíc.
Stavať sa malo v roku 2009.
Roman Karabelli zo spoločnosti HB Reavis začiatkom roka 2012 informoval, že projekt ružomberského Auparku zastavili na neurčito. Dôvodom bol hospodársky útlm. Vtedy tvrdili, že pozemok nepredávajú.
Zlom prišiel v roku 2014. HB Reavis vtedy mestu oznámilo, že pozemok chce predať ružomberskému podnikateľovi. Časť poslancov vtedy chcelo predaj zastaviť, tvrdili, že dôležité pozemky v centre má vlastniť mesto. Developer pýtal za ne 800-tisíc eur, za projekt výstavby ďalších 200-tisíc.
Prijali uznesenie, ktorým zaviazali vtedajšieho primátora Jána Pavlíka rokovať o odkúpení pozemkov. Primátor vtedy pozastavil výkon uznesenia.
Pozemky odkúpil jeden zo známych ružomberských podnikateľov. Odvtedy má Ružomberok v centre ne-vzhľadnú plochu, ktorá zarastá burinou.
Aká je situácia dnes?
Donedávna bola plocha otvorená, ľudia ju využívali na živelné parkovanie, alebo skratku. Podnikateľ ale celú plochu oplotil a burina na nej rastie ďalej.
