IĽANOVO. „Treba o tom hovoriť, nesmie sa na to zabudnúť, hlavne teraz nie,“ hovorí Jozef Stanovský a ukazuje na malé pivničné okienko. Tam, v richtárovom dome, ležiac na zemiakoch prečkalo front sedemnásť ľudí. V tme. Deväť týždňov. On, vtedy päťročný chlapec, bol jedným z nich.
Doteraz si pamätá ráno, keď ich z pivnice evakuovali na iné miesto a on sa zobudil na to, ako mu do tváre konečne zasvietilo slnko. Pre dieťa trpiace vojnou to bolo nezabudnuteľne krásne.
Nielen pivnica richtárovie domu poskytla skrýšu ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy. Iľanovci prečkali front, ktorý sa tu zastavil, pod zemou. V pivnici vedľajšieho domu prežili bombardovanie dve ženy, matka s dcérou. Mali len toľko miesta, že si mohli sadnúť oproti seba. Stále si hľadeli do vystrašených a unavených tvárí. Keď sa spýtate starých Iľanovcov, takmer každý by opísal svoju pivnicu.
„Naša pivnica nebola bezpečná, tak sme prešli do pivnice našej krstnej mamy, bol to starý dom. Bolo nás tam veľmi veľa. Vedľa u susedov mali Nemci mínomet, strieľali na Porubu,“ spomína Pavla Kubová, vtedy 8-ročné dievča.
Najviac bombardovaná obec na Slovensku
Počas Slovenského národného povstania vypálili Nemci viaceré slovenské dediny. Na Iľanovo, dedinku, ktorá je od roku 1976 súčasťou Liptovského Mikuláša, sa akoby zabúda. Na dva mesiace sa tam zastavil front. Dedinu takmer zrovnal so zemou. „Okrem vypálených dedín bolo Iľanovo najviac bombardovanou obcou na celom Slovensku,“ pripomína Stanovský.
Ide o jednu z najstarších liptovských obcí, historické stavby tu ale nehľadajte. Iľanovskí murári boli chýrni, patrili ku skupine slávnych liptovských murárov, ktorí stavali Budapešť. Keď sa prechádzame po uličkách dediny dnes, typických murovaných domcov zo začiatku dvadsiateho storočia zostalo pár.

Pred frontom stálo v Iľanove 80 domov. Cez vojnu úplne padlo 19 z nich, ďalších 25 bolo ťažko poškodených, 42 hospodárskych budov úplne zhorelo. Nebolo v dedine domu, ktorý by nebol poškodený, nebolo okna, ktoré by zostalo celé, v múroch boli diery po strelách.
Okoličné bolo oslobodené 2. februára, mesto Liptovský Mikuláš až 4. apríla. Front stál v línii od Iľanovskej doliny po Žiarsku dolinu dva mesiace.