LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Liptovský Mikuláš a Poprad boli mestá, v ktorých sa v minulosti darilo zimným športom (predovšetkým zjazdové lyžovanie, ľadový hokej) vďaka priaznivým prírodným podmienkam. Túto tradíciu je potrebné aj v súčasnosti naďalej zveľaďovať a udržiavať.

Ľadový hokej bol životným osudom
„Na úvod musím zdôrazniť, že ľadový hokej bol mojím životným osudom,“ v začiatku nášho rozhovoru povedal skvelý hokejista a neskôr dlhoročný tréner pôsobiaci v domácom klube ŠK, PARTIZÁN a neskôr MHK 32 Liptovský Mikuláš Ivan Bobula.
Zapadol do zlatej éry mikulášskeho hokeja, ozdobený dvoma titulmi majstra Slovenskej národnej hokejovej ligy (SNHL) v rokoch 1972 a 1974.
„Za to, že som pôsobil v takom skvelom kolektíve, chcem aj touto cestou poďakovať všetkým vtedajším spoluhráčom a funkcionárom klubu.“
S mikulášskym hokejom sa zoznamoval prostredníctvom staršieho brata Ladislava, ktorý hral s hráčskymi legendami, ako boli Ján Kresák, Martin Hubka či Ján Čaja. Od pätnástich rokov hral v družstve dorastu a od sedemnástich rokov v družstve dospelých, kde pôsobil až do nástupu na základnú vojenskú službu.
Po návrate, z povinnej vojenskej služby sa do Liptovského Mikuláša vrátil, ale mal problém opäť sa zaradiť do hokejového družstva.
Avšak svojím hokejovým talentom si znovu rýchlo vydobyl pevne miesto v základnom kádri, ktoré vtedy hralo v II. lige s pôsobnosťou v rámci Slovenska.
„V tej dobe, keď som sa vrátil do tímu, sa nám moc nedarilo, skončili sme na poslednom mieste. Spomínam si na obrovskú prehru, akú sme dovtedy nezažili. S Duklou Košice (neskôr VSŽ) – víťazom súťaže, sme prehrali 17:1,“ spomína Mikulášan Bobula.
Dva majstrovské tituly
Klub sa po nevydarenej sezóne nezložil a povolal nového trénera. Príchodom nového trénera P. Zábojníka a po doplnení kádra začala éra vzostupu úrovne mikulášskeho hokeja až na samotný vrchol Slovenskej ligy (SNHL).
Dve prvé miesta v I. SNHL v rokoch 1972 a 1974 zaradili Mikulášanov v historických tabuľkách hneď za veľkokluby ako Slovan Bratislava a VSŽ Košice v rámci Slovenska.
Tréner budúcich reprezentačných trénerov
Ivan Bobula po skončení aktívnej hráčskej kariéry plynulo prešiel na funkciu trénera v mládežníckych kategóriách. Po získaní trénerskej kvalifikácie triedy „A“ trénoval štyri sezóny aj družstvo dospelých. V jednej sezóne mal v hráčskom kádri dokonca aj takých hráčov a neskôr trénerov, ako boli J. Šupler a J. Šterbák, ktorí boli aj reprezentačnými trénermi slovenského národného tímu.
Ivan Bobula s pohľadom na súčasnosť
Bývalý hokejista zlatej mikulášskej hokejovej éry sleduje situáciu ohľadom hokeja na Liptove aj dnes.
„ Samozrejme, situáciu v hokejovom klube naďalej sledujem a umiestnenie družstva dospelých na poslednom mieste v základnej časti súťaže je nielen pre