LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Modrotlačiarske a farbiarske dielne existovali v našom meste už v prvej polovici 19. storočia. Dokazuje to zápis známeho cechmajstra Jána Scholtza z roku 1821 vo farbiarskej cechovej knihe,“ vysvetlila Katarína Verešová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.
Ornamenty vznikli štylizovaním motívov na tlačiarenských formách, ktoré majú pôvod priamo v Liptovskom Mikuláši. Na vytvorenie typického mikulášskeho ornamentu poslúžila ako predloha jedna z pôvodných foriem modrotlačiara Scholtza.
„Autorom výslednej podoby ornamentu, ktorý je natlačený na šiestich veľkých krasliciach, je výtvarník Michael Beyer,“ informovala hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Viktória Čapčíková.
Fotografie aspoň cez internet
V súčasnosti, keď sa ľudia zdržiavajú doma, si nápaditú výzdobu veľmi neužijú.
Mesto prisľúbilo, že ich v centre vystaví aj o rok. Tento rok ich v uliciach mesta ponechajú do 21. apríla.

Obrie kraslice mesto kúpilo už dávnejšie, plány boli s nimi trocha odlišné.
„Pôvodná myšlienka bola, že kraslice budú pred Veľkonočnými sviatkami priamo na námestiach maľovať žiaci z mestskej základnej umeleckej školy. Keďže však nastala mimoriadna situácia so šírením vírusu, museli sme sa prispôsobiť a vzory sme na ne dali aspoň potlačiť,“ povedal Ľuboš Trizna liptovskomikulášsky viceprimátor, ktorý s nápadom prišiel.
Mestské múzeum vzdeláva cez sociálnu sieť
Múzeum Janka Kráľa, ktoré sídli priamo na námestí v centre Liptovského Mikuláša, ozdobilo stromy stovkami veľkonočných kraslíc. Fotografie pravidelne zverejňuje cez sociálnu sieť.
"Rozhodli sme sa veľkonočnú atmosféru nášho námestia ešte dotvoriť, aby sa z nej ľudia mohli tešiť aspoň z pohodlia domova," povedal Jaroslav Hric, riaditeľ múzea.
Múzeum zintenzívnilo komunikáciu s Liptákmi prostredníctvom sociálnej siete. pravidelne prináša historické zaujímavosti z Liptovského Mikuláša, modtrolač je jeden z fenoménov, ktoré tiež prezentuje.

"Počas tejto situácie, ktorá nás všetkých núti byť doma je našou snahou napomôcť Vám kreatívne stráviť čas a v rámci možností ho naplniť v pohodlí domova radosťou zo spoznávania a učenia," spresnil Hric.
Liptáci možno medzi priezviskami najznámejších farbiarskych majstrov nájdu aj to svoje, mnohé z nich sú dodnes živé.
„My nižepsany v Svatom Mikulasy Roku 1821 z 20 Januari Joannes Scholtz, Georgius Pauliar, Daniel Sklenka, Matias Zimanyi, Josephus Szklenka, Josephus Benjats, Joannes Szarka, Matias Wozarik, Georgius Musculij, Andreas Sprenger jun., Andreas sen. Sprenger, Andreas Lovich, Andreas Benjats, Georgius Floch, Georgius Wozarik. Zcomponoval ano y psal Ján Scholtz ze Svateho Mikulaša Rodak MP.“
Katarína Verešová z múzea ďalej spresnila, že po roku 1918 liptovskí farbiari svoje dielne postupne zatvárali.
"Vtedy od nich odkúpil podnikavý tlačiar Beniač z Banskej Bystrice pôvodné vzory a vo svojej modernej dielni vyrábal modrotlač s charakteristickými veľkoplošnými regionálnymi vzormi, ktoré mali vo svojom pôvodnom prostredí veľmi dobrý odbyt a zákazníci ich vyhľadávali."