Sukeľ sa v Prahe dobre rozbiehal Čítajte LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Hokej na Liptove má veľkú a dlhú tradíciu. Popri chlapcoch sa do hokejového tréningového procesu zapájajú aj dievčatá. Avšak sú často trošku v úzadí a musia byť silné osobnosti, aby to dotiahli s chlapcami do konca hokejových tried.
Keďže chlapci časom zmužnejú, zosilnejú a hokej sa stáva tvrdší, pre dievčatá je veľmi ťažké pokračovať s chlapcami a väčšinou sú nútené skončiť alebo prestúpiť do niektorého ženského tímu mimo nášho mesta.
Budúcnosť v podobe Staroňovej
Preto sa hokejistka Martina Staroňová rozhodla zoskupiť dievčatá do jedného tímu a organizovať pre ne pravidelne tréningy. Keďže finančná situácia, aká vládne v ženskom hokeji, im umožňuje mať len jeden tréning do týždňa, robia všetko preto, aby sa to časom zlepšilo.
„Dievčatá sú šťastné, že môžu trénovať spolu, veľmi ich to baví a vidíme aj veľké pokroky, ktoré robia na tréningoch,“ nadchýňa sa nad húževanosťou a zanietením mladých budúcich hokejistiek Staroňová. Do budúcna plánujú hlavne zabezpečiť pravidelnosť tréningov vo väčšom objeme a potom by chceli popremýšľať aj nad prípadným novým a prvým ženským hokejovým tímom pôsobiacim na Liptove, ktorý sa časom prihlási aj do Slovenskej hokejovej ligy žien.
Hlavná trénerka a jedna zo zakladateľov ženského hokeja na Liptove Martina Staroňová:
„Myšlienka ženského hokeja na Liptove je v mojej hlave už asi 10 rokov. Dievčatá po dovŕšení dorasteneckého veku už nemôžu hrávať s chlapcami a musia zvoliť ženský hokejový tím, ktorých je na Slovensku veľmi málo. Baby z Liptova majú najbližšie Poprad alebo Martin alebo jednoducho skončia s hokejom.
Preto som sa rozhodla založiť OZ a začať zháňať financie na ľadovú plochu, čo je naša najväčšia položka. Začali sme v mesiacoch máj a jún letnou prípravou, no na ľad sme sa dostali až v decembri, keďže sme nemali financie na ľady. Vtedy sa nám ozvali z SPP, kde sme podávali projekt, že nám vedia finančne pomôcť a tak tento projekt sa uskutočnil aj vďaka finančnej podpore Nadácie SPP. Vybavili sme ľad na novej ploche v Liptovskom Hrádku, kde nám najviac vyhovoval čas a cena aj vďaka projektovej manažérke SZĽH Dine Kosovej a mohli sme začať. Na začiatku chodilo 5 dievčat potom 8, 12, 15. Náš počet sa veľmi sľubne rozrastal. Bohužiaľ,
