STANKOVANY, ROJKOV . Keď Matej Bel na začiatku 18. storočia opisoval Liptovskú stolicu, v prírodovednom oddiele napísal, že na Liptove sú, okrem iných, aj podivuhodné vody. Pramenia vo Svätom Jáne a Stankovanoch.
Pozornosť venoval jame pri Stankovanoch, ktorá sa nachádzala asi tridsať krokov od Váhu.
Podivuhodná bola preto, lebo sa vraj prelietajúce vtáctvo nad ňou dusilo škodlivými výparmi. Spomínal, že v jame často ľudia nachádzajú živicu, ktorá príjemne voňala.
Nevedno však, ako vzniká, či rastie v jame, alebo to boli slzy stromov, ako vtedy ľudia vravievali. Mohlo ísť o akýsi nevytavený a nestvrdnutý jantár.
„Pri tej istej dedine Stankovany, blízko pri Váhu, vyrastá do výšky väčšej ako muž skala s obvodom takmer tri siahy, z vrcholu ktorej s nesmiernym praskotom vyráža voda a vzápätí tam aj naspäť vsakuje,“ písal Bel pred tristo rokmi.
Nemožno zmerať jeho hĺbku
Rojkovská travertínová kopa, ktorú miestni volajú Zlá voda, je chránená zákonom už takmer 50 rokov.
Odnepamäti však jazierko ľudia využívali na kúpanie, i keď sa jej aj trocha báli, pretože nik nevedel, aké je hlboké.
