Liptovský Mikuláš – Výstavba by sa mala začať ešte tento rok a mesto ju bude financovať predovšetkým z nenávratného príspevku 170 mil. Sk, získaného z fondov Európskej únie. Rozdiel medzi touto dotáciou a rozpočtovanými nákladmi – približne 19 mil. Sk, mesto uhradí z pôžičky, ktorú si chce na tento účel vziať. Podľa pôvodnej predstavy mesta mala dotácia únie tvoriť až 95 percent rozpočtovaných nákladov a zvyšných päť percent mala poskytnúť spoločnosť Tatra Development Group (TDG), ktorá bude nové objekty prevádzkovať. Podľa primátora Alexandra Slafkovského však nestihli majetkovo vyrovnať časť pozemkov, a tak náklady na plynofikáciu športovej haly, ako aj na výstavbu mostíka ponad hlavnú cestu nie je možné, hradiť z dotácie únie.
Príspevok, potrebný na spolufinancovanie objektov, sa preto takmer zdvojnásobil a dosiahol hodnotu 10 percent rozpočtovaných nákladov. Nakoniec ho nebude financovať spoločnosť TDG, ale mesto, a to z nového bankového úveru, splatného 15 rokov a krytého celým majetkom mesta. Riaditeľ TDG Ján Gemzický napriek tomu zdôrazňuje, že mesto nová výstavba nebude stáť ani korunu. „Náklady mesta, súvisiace so spolufinancovaním projektu, zaplatí TDG formou nájmu týchto objektov. Naším vkladom bol predaj pozemkov za jednu korunu, pričom okolité pozemky bez inžinierskych sietí sa predávajú za 600 Sk za meter štvorcový a so sieťami aj za 2 500 Sk za meter štvorcový. A v neposlednom rade, ak by športovú halu prevádzkovalo mesto, pravdepodobne by ju muselo dotovať,“ argumentuje J. Gemzický.
Na návrh Dušana Vinčura poslanci schválili uznesenie, podľa ktorého musí s textom budúcej nájomnej zmluvy súhlasiť mestské zastupiteľstvo. Argumentovali tým, že mesto je jediným investorom výstavby novej športovej haly, a preto bude jeho rozhodnutím, komu a za akých podmienok ju prenajme. Podľa podmienok Európskej únie nemožno 15 rokov meniť vlastnícke vzťahy subjektu, na ktorý bola čerpaná finančná podpora únie. Podľa pôvodného návrhu mala spoločnosť TDG právo po uplynutí tohto času objekty odkúpiť za ich účtovnú hodnotu. Poslanci prijali také znenie materiálu, ktoré umožní objekty odpredať aj za vyššiu ako zostatkovú cenu. „Cena pri odpredaji po 15 rokoch bude vecou diskusie,“ uviedol primátor A. Slafkovský. Podľa hlavného kontrolóra mesta Jána Bonka je prijatie úveru maximálne vo výške 19,4 mil. Sk a splatnosťou 15 rokov v súlade s podmienkami na prijatie návratných zdrojov financovania, ktoré upravuje zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Mesto Liptovský Mikuláš na konci minulého roku evidovalo nesplatené úvery vo výške 138,5 mil. Sk, z toho väčšinu tvorili úvery na bytovú výstavbu, rekonštrukciu pešej zóny a refinančné úvery.
