Budúcnosť futbalu v Liptovskej Ondrašovej je v bohatej mládeži Čítajte LUDROVÁ. Laureát Jedenástky LFZ za rok 2019 siahal po dvoch individuálnych primátoch, ale anulovanie súťaží ho do „cieľa“ nepustilo.
Nebolo vám dopriate strelecké diela dokončiť, čo vy na to?
Nič iné mi nezostáva, len si počkať na ďalšiu sezónu. Myslím si, že v doraste by som sa opäť bol vystrieľal k prvenstvu, no u mužov by to bolo ťažšie, hoci štvorgólový náskok vyzeral sľubne.
Keď prišla koronakríza, ktorá „zatvorila“ súťaže, ako to s vami zamávalo?
Samozrejme, štvalo ma to, že sa nepokračuje ďalej, že nemôžem hrať futbal. Na druhej strane, v danej situácii som našiel aj pozitívum. Nemusel som chodiť do školy a mohol som si zarobiť.
Kde študujete?
Som v 3. ročníku Strednej odbornej školy polytechnickej v Ružomberku.
Do akej roboty ste sa vrhli?
Najprv som chodil s mamou sadiť stromčeky, ale keď tam pre pandémiu nastali ekonomické problémy a neboli peniaze na výplaty, prešiel som k bratovi Rasťovi, ktorý robí pilčíka v hore. Je to poriadna fuška, v robote si tak zamakám, že na nejaký šport ani nepomyslím. Keď človek ťahá na lane strom, podobný záber
