Väčšinu života je spätý s futbalom v Závažnej Porube Čítajte LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ku Karolovi Špánikovi prišli minulý týždeň vyslanci Olympijského klubu Liptova (OKL), jeho predseda Roman Králik a jeden zo zakladateľov a dlhoročných ťahúňov Ivan Bubelíny, aby rodákovi z Palúdzky zablahoželali k jeho 85. narodeninám. Mal ich síce už 16. mája, ale pre pandémiu koronavírusu sa ´gratulačka´ aj s odovzdaním Ceny OKL o niečo oneskorila.
Pri debate s Karolom Špánikom má človek pocit, akoby tento pán, stále elegán, so skvelou pamäťou, ktorý maximálne pútavo dokáže oprašovať svoje spomienky, od začiatku išiel za svojimi vlastnými víziami, a keď aj nastala nejaká prekážka, ani jedna sa neukázala ako nezdolateľná.
Pri príležitosti vzácnych narodenín sme mužovi, ktorý stál tiež pri zrode OKL 16. mája 1992 v priestoroch Kanoe Tatra klubu – v Lodenici v Liptovskom Mikuláši (tu bol zvolený do 9-člennej rady) položili niekoľko otázok.
Skúste na začiatok oprášiť svoje detstvo. Aké bolo?
V Palúdzke, kde som vychodil základnú školu, som prežil krásne a šťastné roky. Tu sa aj začal formovať môj vzťah k športu a k horám. Žiaľ, rodinnú idylku prerušila náhla smrť otca v roku 1949. Aj s odstupom času môžem povedať, že išlo o nezahojiteľnú ranu na celý život. Rodina stratila živiteľa, navyše mama nikde nerobila, bola domáca. Len v štrnástich rokoch človek prišiel o svoju veľkú oporu. Prázdniny som vždy spájal tiež s prácou, bolo treba zarobiť peniaze aj na niečo iné, nie iba na základné potreby, ktoré sme sa snažili vykrývať zo skromnej penzie po otcovi.
Často som v tomto období s kamarátmi zablúdil do hôr. Úžasné výlety nám organizoval náš učiteľ Miloš Janoška, mimochodom, zakladateľ Krás Slovenska. Bol to senzačný človek, rozumel prírode, všetko nám dokázal vysvetliť a bol mimoriadne ľudský.
Nikdy nezabudnem na jeden výlet. Z Liptovského Mikuláša sme tuším štrnásti chalani a dievčatá vlakom merali cestu do Kráľovej Lehoty, odtiaľ úzkokoľajnou železničkou do Liptovskej Tepličky a konečným cieľom bol výstup na Kráľovu hoľu. Išlo o neopísateľný zážitok.
Ktorým športom ste sa aktívne venovali?
Ako žiak som hrával futbal za Palúdzku, k nemu som sa na čas vrátil aj v Bratislave v Dyname Spoje, čo bol taký príjemný rodinný klub, a potom ešte, keď
