Po mesiacoch boli opäť na ľade Čítajte LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na nedávnom otvorení výstavy v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, ktoré bolo zároveň oslavou 90. výročia založenia organizovaného hokeja na Slovensku, sme mali možnosť vyspovedať aj otca a syna Zárubovcov, ktorí prišli zaspomínať na staré hokejové časy.
V minulosti bol iný hokej
Rudolf Záruba starší tohto roku oslávi už svoje 83. narodeniny. Hrával v Mikuláši na poste brankára medzi mužmi od roku 1952 a jeho prvé slová pri našom rozhovore boli vyznanie vďaky za pozvanie:
„Veľmi si vážim toto pozvanie, že aj na nás starších členov mikulášskeho hokeja sa nezabudlo a zároveň chcem poďakovať organizátorom, že sme si takto mohli prísť zaspomínať na časy minulé.“
Spýtali sme sa ho, aký bol hokej kedysi v porovnaní s tým súčasným.
„Hokej vtedy a dnes je úplne o niečom inom. My sme nemali trénerov. Chodili sme do roboty a po práci sa išlo trénovať. Každý musel ukázať na ľade to, čo vie, a podľa toho sme si skladali káder. Dnes sú špeciálne tréningy s kopou trénerov. Ani také financie neboli, hralo sa srdcom, dnes to je aj veľký biznis. Ale chápem to, že doba i hokejový vývoj idú rýchlo dopredu.“
Prvá maska aj lapačka
Do múzea prišli zaspomínať aj legendy Liptovského hokeja Čítajte Na otázku, keď dnes vidí špičkové hokejové výstroje, či si spomína aj na ten svoj, pohotovo vysvetlil:
„Samozrejme. Vtedy bolo všetko iné, takže aj výstroj. Ja si dokonca spomínam, že na oboch rukách boli len vyrážačky, žiadna lapačka. Boli to také veľké doslova bucle a tým sa vyrážalo. Neskôr prišli aj lapačky. Edo Horák, ktorý bol vtedajším tajomníkom klubu, kúpil prvú lapačku
