LIKAVKA. Jolana Magová obetovala divadlu viac ako päťdesiat rokov a venuje sa mu doteraz. Okrem spomienok na svoje začiatky nám prezradila aj recept na pravý likavský meteník.
Meteník, ako ochotníčka povedala, nebol koláč ani zákusok, ale posúch pre ľudí, ktorí nevyhodili žiadnu potravinu, všetko zužitkovali a zároveň sa z toho nasýtili.
Kedysi nebolo toľko jedla, aby si ľudia mohli vyberať. Slaninu si museli šetriť na celý rok, kým nezabili ďalšie prasiatko. Ak niekto mal slaninu, tak si ju k meteníku dal, ak nie, dal si len čaj.
Likavský meteník od pani Jolany (zdroj: Monika Žigová)Na likavský meteník potrebujeme:
6 stredne veľkých zemiakov,
2 dl mlieka,
1 kocka droždia,
2 čl kryštálového cukru,
slaninu,
mletú červenú papriku,
kvasenú kapustu,
hladkú múku,
cesnak,
olej.
Postup: Dáme zohriať mlieko, pridáme droždie a cukor. Urobíme klasický kvások, ktorý necháme vykysnúť. Rozpražíme slaninu, pridáme trochu mletej červenej papriky a kapustu pokrájame nadrobno. Zemiaky uvaríme a postrúhame. Do jednej misky dáme kvások, kapustu, slaninu, zemiaky a postupne pridávame hladkú múku, aby cesto nebolo ani tuhé, ani riedke.
Cesto dobre premiešame a necháme ho 30 minút postáť. Na plech si dáme papier na pečenie, trocha ho potrieme olejom a vylejeme naň cesto, ktoré rukou utlačíme.
Meteník vložíme do rúry na 15 až 20 minút. Pečieme pri 200 až 250 stupňoch. Keď je upečený, potrieme ho kôrkou zo slaniny a cesnakom.
Dobrá rada: Keď je cesto dobre vymiešané a chystáme sa ho nechať vykysnúť, do ruky si dáme trochu oleja a ešte raz ho premiešame. Až potom ho necháme vykysnúť.
Divadlo je ťažké, ale krásne. Jolana Magová začala v likavskom ochotníckom divadle účinkovať v roku 1968 ako 18-ročná.
„Prichádzala som tam s veľkou láskou a víziou toho, že sa budem venovať tomu, čo ma baví a napĺňa. Od starších hercov som sa naučila veľmi veľa. Boli to obyčajní ľudia, ktorí neboli študovaní, ale ľúbili divadlo a hovorené slovo.“
Prvé divadlo v L. Kľačanoch uviedli pred 90 rokmi v starej škole Čítajte Zahrala si takmer v každej hre, až na 5-ročnú pauzu, kedy mala zdravotné problémy.
Za rolu cigánky vo veselohre Kubo získala ocenenie za herecký výkon.
„Sú to pekné spomienky, aj keď je to hrozná drina. Niekto si myslí, že sa postaví na javisko a už môže hrať. Nemôže. Sú to hodiny a hodiny skúšok, nervov a zodpovednosti. Bolo to na jednej strane veľmi ťažké, no na druhej veľmi krásne a som hrdá na to, že som vôbec toľko vydržala,“ spomína.
Hrali väčšinou klasiky, ale v roku 2001 si zahrali Krvavú svadbu pod vedením profesionálnej režisérky. S hrou sa dostali až do Bratislavy do divadla Astorka. „Boli sme hrdí, že Likavčania dokázali niečo také, hrať aj v Bratislave.“
Dostali sa aj na celoštátnu divadelnú prehliadku Scénická žatva v Martine. Tam pani Jolana získala ocenenie za postavu matky.
