LIPTOVSKÝ JÁN. V starobylom kostolíku objavili bohaté renesančné aj stredoveké maľby. A nielen tie.
Bežní ľudia v minulosti nevedeli čítať. Ich Bibliou boli maľby na stenách v kostoloch. Preto mali stredoveké kostoly bohatú a názornú výzdobu. Postupnými prestavbami, zmenami, úpravami sa z kostolov výmaľba vytrácala. Aj steny sa stávali rovnejšími.
Farnosti nemali peniaze na obnovu malieb, bohaté zdobenie biblickými motívmi prestávalo byť aj vzhľadom na spoločenské zmeny žiaduce. Tak mnohé zo stredovekých malieb zakryli novou vrstvou omietky a bielym vápnom.
Je to aj prípad Liptovského Jána, pod omietkou sa pred reštaurátormi objavili tváre svätých, nápisy, kvapky krvi vytekajúce z Ježišovej dlane, keď ho ukrižovali, či pazúry draka, nad ktorým zvíťazil svätý Juraj.
Maľby ale nie sú všetko, čo v kostole našli. Za najväčšie prekvapenie považujú neskorogotické pastofórium s Kristovou tvárou, bolo rozbité a použité ako stavebný materiál na zamurovanie výklenku v severnej stene kostola.
Mocný rod a dvaja baníci
Rímskokatolícka farnosť v Liptovskom Jáne sa pred troma rokmi rozhodla opraviť fasádu na svojom Kostole svätého Jána Krstiteľa. Názov známej liptovskej obce sa odvodzuje práve od patróna kostolíka z 13. storočia. Patrí medzi úplne najstaršie kostoly na Liptove.

Poslednú veľkú prestavbu financoval rod Svätojánskych na začiatku 19. storočia. Mocní liptovskí šľachtici majú v kostole neprehliadnuteľný epitaf, členovia rodu sú pochovaní aj v krypte pod kostolom, kostnici v areáli kostola a strop zdobí ich rodový erb. Vedľa neho stoja dvaja baníci. Podľa miestnej legendy majú tváre mužov, ktorí objavili na Boci zlato.
Strop v lodi kostola reštaurátori zanechajú, len ho zakonzervujú. Starší strop sa zachovať nepodarilo.