Ružomberok – Naši mladí futbalisti k južným susedom cestovali s postupovými ambíciami, ale napokon vo svojej skupine skončili až tretí (1. Grécko 9 b., 2. Škótsko 6, 3. Slovensko 3, 4. Rakúsko 0). Medzi najlepších osem tímov sa kvalifikovalo iba prvé Grécko. Slovenskú devätnástku v Rakúsku reprezentovali aj dvaja mladí ružomberskí futbalisti – Erik Jendrišek (na fotografii vpravo) a Lukáš Bakoš. Len zranenie vyradilo z kvalifikačného turnaja ďalšieho mladíka MFK Tomáša Ďubeka. O neúspešnej kvalifikácii i následnom sklamaní sme sa porozprávali s Erikom Jendriškom.
Jedno víťazstvo a dve prehry. Asi s takouto bilanciou ste nerátali. Čo vy na to?
- To v žiadnom prípade. Jednoznačne sme chceli ísť ďalej. V prvom zápase sme zdolali 2:0 domácich Rakúšanov, ktorých asi každý pasoval za najväčšieho ašpiranta na postup. Neviem, ale asi nám tento výsledok nepomohol, naopak, skôr poškodil. Po tomto úspechu asi nikto z nás nepochyboval, že skupinu vyhráme. Žiaľ, potom sme „spackali“ zápas so Škótskom, ktorý vyznel 2:0 pre súpera. Posledné stretnutie s Gréckom už bolo viac – menej „vabankom“. Prvenstvo v skupine nám zaručovalo akurát víťazstvo 3:0. Všetko sme vsadili na útok, tým pádom obrana bola príliš otvorená. Prehrali sme 0:2, keď oba góly do našej siete padli po súperových brejkoch.
Povedzte úprimne, bolo v silách Slovenska sa dostať medzi osem najlepších tímov na kontinente?
- Podľa mňa, áno. Sami sme si to „prepískli“. Po víťaznom vstupe sme sa asi ocitli niekde v oblakoch. A prišla zbytočná prehra so Škótskom. Musím ale podotknúť, že išlo o vzácne vyrovnanú skupinu. Z nej každý mohol ísť ďalej. Postúpili Gréci, pretože dokázali dávať góly.
Takže pokvalifikačné sklamanie je aj ťažko opísať.
- Dostať sa na Európu je výnimočná vec. Nuž, a my sme túto príležitosť nevyužili. Hoci sme mali celkom prijateľnú skupinu. Nie takú, ako pred dvoma rokmi, ešte v kategórii do 17 rokov. Vtedy nad ostatnými jasne vyčnievalo Anglicko. Teraz nám žreb neprisúdil žiadneho výrazného favorita.
Málokto, vás po návrate z Rakúska spoznal. Do Ružomberka sa vrátil Erik bez vlasov. Čo bolo dôvodom tejto imidžovej zmeny?
- Pred úvodným zápasom s Rakúskom sme si piati chalani, medzi ktorými bol aj môj klubový kolega Lukáš Bakoš, dali takú „motivačku“. To znamenalo, že keď vyhráme, všetci sa dáme ostrihať dohola.
Nerozmysleli ste si to potom?
- Aj áno. Začal som váhať, ale všetci už nástojili, aby bol náš sľub dodržaný. Keď som to po návrate zatelefonoval mame, bola z toho nešťastná.
Na záver zmeňme trochu tému. Prejdime k najvyššej domácej súťaži. Kvôli kvalifikácii na Európu ste absentovali v zápase Ružomberka v Žiline. Boli ste v Rakúsku informovaný o tomto zápase?
- Hneď večer, keď sme prišli po stretnutí so Škótskom do hotela, som poslal esemesku môjmu spolubývajúcemu na internáte Varhaníkovi. Ten mi obratom oznámil, že Žilina vyhrala 3:0.
Ešte vás v Corgoň lige čakajú dve kolá. Čo si od nich sľubujete?
- Každý ligový zápas znamená pre mňa novú skúsenosť. V každom prípade treba hrať a bojovať až do konca. Krásne by bolo obe stretnutia dotiahnuť do víťazného konca a tak zavŕšiť sezónu. Určite to nie je len moja túžba, ale i celej „kabíny“.
