LIPTOV. Občianske združenie Za našu vodu nedávno zverejnilo informáciu o tom, že voda pod prameňom Vyvieranie je znečistená.
Z rozboru, ktorý si nechali vypracovať, vyplynulo, že voda obsahuje napríklad aj koliformné baktérie. Správa vyvolala medzi Liptákmi obavy aj pohoršenie, informáciu pochopili tak, že z kohútikov pijú znečistenú vodu.
Vodu odoberajú z prameňa v Demänovskej doline, ktorú v ostatných rokoch zmenila masívna výstavba a množstvo turistov. Obavy o tom, ako intenzívna ľudská činnosť ovplyvňuje kvalitu vody, sú namieste nielen v prípade Demänovskej doliny.

„Vo vzorke vody, ktorú sme odobrali pri prameni Vyvieranie v Demänovskej doline a nechali otestovať na mikrobiologické znečistenie, sa našli koliformné baktérie. To znamená, že bola čerstvo znečistená fekálnym odpadom. Do prameňa, ktorý vyteká z jaskyne a mal by byť úplne čistý, sa dostávajú splašky zo žúmp alebo zle tesniacej kanalizácie,“ tvrdilo združenie s tým, že „tento prameň zásobuje pitnou vodou veľkú časť Liptova.
Vodu je pred pitím preto nutné oveľa viac nachlórovať, čím sa stáva menej chutnou a zvyškový chlór v nej nie je zdravý, takže sa čiastočne aj znehodnocuje pitná voda.“
Rozdiel medzi surovou a pitnou vodou
V Demänovskej doline sa nachádzajú dva veľké vodárenské zdroje. Zdroj Zadná voda zásobuje samotné rekreačné stredisko a zdroj Vyvieranie zásobuje až polovicu okresu Liptovský Mikuláš vrátane časti mesta Liptovský Mikuláš.
Poznáme dva druhy vody. Surovú a pitnú. Surová voda je tá, ktorá vyteká z prameňov, môže byť povrchová alebo podzemná. Istá miera znečistenia je pre ňu prirodzená.
Surová sa premieňa na pitnú vodu v úpravniach. Znamená to, že ľuďom do kohútikov tečie voda, ktorá prešla procesom úpravy, nie je to priamo voda z prameňa či podzemia. Aj keby bola surová voda akokoľvek čistá, vždy musí prejsť procesom hygienizácie, aby ju vodári mohli pustiť do verejného vodovodu.
Občianske združenie si nechalo urobiť rozbor surovej vody, nie pitnej, upravenej. Okrem toho, vodári v Demänovskej doline neodoberajú povrchovú vodu, ale podzemnú v priestoroch jaskyne Vyvieranie. V rámci Slovenska ide o raritu.
Kvalitu potvrdili aj hygienici
„Naša spoločnosť má k dispozícii všetky výsledky rozborov kvality vody, pričom zodpovedajú, čo sa koliformných baktérií týka, surovej vode kategórie A1,“ reagoval Matej Géci, generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti s tým, že kvalitu surovej aj pitnej vody neustále overujú testovaním.
Dozorujúcim orgánom pre kvalitu pitnej vody je Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši, ten potvrdil vyhovujúcu kvalitu pitnej vody, ktorú vodári po úprave získavajú z prameňa Vyvieranie.
Rovnaké znečistenie aj v Ipoltici
Kvalitu podzemnej a povrchovej vody, ktorá je zároveň aj vodárenským zdrojom, sleduje aj Slovenský hydrometeorologický ústav.

V ich záverečnej správe z roku 2019 vyhodnotili kvalitu povrchovej vody z hľadiska koncentrácie mikrobiologických a biologických ukazovateľov podľa vyhlášky, ktorá stanovuje požadovanú kvalitu pitnej vody.
Nevyhovela vzorka odobratá z povrchovej vody pod prameňom Vyvieranie v Demänovskej doline.
Zaujímavé ale je, že v rovnakých parametroch nevyhovela ani povrchová voda odobratá pri ďalšom zdroji na Ipoltici v oblasti Čierneho Váhu. Oblasť je pritom v porovnaní s Jasnou turizmom takmer nedotknutá. Napriek tomu tiež obsahuje mikrobiologické znečistenie.
Fekálne znečistenie testy nepotvrdili
Laboratórne testy ukázali, že v odobratej vzorke z povrchovej vody pod Vyvieraním boli prekročené koliformné baktérie, označujú sa aj ako fekálne.
Tomáš Benikovský, výrobný riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti, vysvetlil, že v minulosti sa koliformné baktérie považovali za absolútne indikátory čerstvého znečistenia živočíšnymi exkrementmi.
„Neskôr sa zistilo, že sa môžu nachádzať aj vo vodách znečistených organickými látkami bez priamej súvislosti s fekálnou kontamináciou. Preto máme v rozbore aj ďalšie dva dôležité ukazovatele a to Escherichia coli a enterokoky, ktoré priamo indikujú potenciálne fekálne znečistenie.“
Tie boli v prípade vody pod Vyvieraním nulové. Dokazujú to aj laboratórne testy, ktoré si združenie nechalo vypracovať. A tie sú v rozbore nulové. Čo z toho vyplýva?
„Po prvé – rozbor bol interpretovaný nesprávne, keďže sa posudzoval v zmysle vyhlášky na pitnú vodu, po druhé – fekálne znečistenie nebolo potvrdené, po tretie – výsledky vody zodpovedajú danému typu vodárenského zdroja a ročnému obdobiu,“ vysvetlil Benikovský.
Ako je to s kanalizáciou

Občianske združenie Za našu vodu poukazuje na to, že v prípade Demänovskej doline mohli povrchovú vodu pri Vyvieraní znečistiť zlá kanalizácia alebo odpad zo žúmp. Prameň Vyvieranie sa nachádza približne medzi Demänovskou jaskyňou slobody a Demänovskou ľadovou jaskyňou.
Poškodenú kanalizáciu liptovskomikulášski vodári vylúčili. Kanalizáciu v doline postavili v 70. rokoch minulého storočia a jej dĺžka je približne 18 kilometrov. V rokoch 2012 až 2019 kompletne zrekonštruovali celú kanalizáciu od vodárenského zdroja Vyvieranie až po koniec strediska Jasná.
„Išlo o investíciu viac ako dva milióny eur a cieľom bolo zabezpečiť stopercentnú vodotesnosť kanalizácie, čo sa aj podarilo. Vplyv verejnej kanalizácie je teda vylúčený,“ povedal Benikovský.
Ďalším potenciálnym zdrojom znečistenia povrchovej vody môžu byť žumpy, septiky v chatách, ktoré sa nachádzajú nad vodárenským zdrojom. Na ne už vodári dosah nemajú a nemôžu ich kontrolovať.
„Na ich kontrolu, žiaľ, vodárenská spoločnosť nemá zo zákona oprávnenie a je len takzvaným oznamovateľom prípadného zistenia.“
Na kvalitu upozorňujú aj pstruhy v akváriách
Vodárenské zdroje v Demänovskej doline majú svoje ochranné pásma. Cieľom je zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere ochranu celého systému a následne aj vodných tokov, ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody.
Ako vysvetlil Tomáš Benikovský, výrobný riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti, je to úloha neľahká najmä preto, že ide o silnú turistickú lokalitu a v dnešnej dobe už excelentnú kvalitu surovej vody dosahujú len podzemné pramene v lokalitách s nízkym pohybom civilizácie.
„Z toho dôvodu a významnosti danej lokality a vodného zdroja máme inštalované priamo v mieste odberu vody do úpravne zariadenie, ktoré s dostatočným predstihom identifikuje riziko ohrozenia.“
Ďalším veľmi dôležitým prvkom ochrany je biologický indikátor kvality surovej vody. Sú to pstruhy nasadené v dvoch akváriách na vstupe do úpravne vody. Pstruh vie rýchlo zareagovať na zmenu kvality vody. V úpravni vody v Demänovskej doline majú teda vodári dve akváriá so pstruhmi, v jednom je voda surová a v druhom po úprave.
„Prevádzkový poriadok úpravne vody presne definuje, čo treba robiť v prípade definovaného počtu uhynutých pstruhov. Takýto prípad sa vyskytol iba raz a bolo zistené, že pstruh uhynul z dôvodu nadmerného prevzdušnenia vody pravdepodobne spôsobeného neznámym pôvodom v jaskynnom systéme. Ohrozenie z pohľadu zhoršenej kvality nebolo doteraz zaznamenané,“ uzavrel Benikovský.
Chaos vznikol nesprávnym pochopením
Riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti Matej Géci ubezpečil, že kvalita pitnej vody z verejného vodovodu Liptovskej vodárenskej spoločnosti je pod kontrolou a je pre spotrebiteľov bezpečná.
„Mrzí nás, že nesprávnou interpretáciou výsledkov rozboru surovej vody došlo vo významnej miere k znepokojeniu našich zákazníkov, ktorým dodávame pitnú vodu v kvalite podľa slovenskej i európskej legislatívy. Stačilo pritom len požiadať o vyjadrenie odborníkov a informácie si overiť.“
Zdôraznil, že LVS nezaznamenala žiadne zhoršenie kvality zdroja pitnej vody v Demänovskej doline, ktoré by malo byť podľa medializovaných informácií spôsobené únikom odpadovej vody zo žúmp alebo zle tesniacej kanalizácie.
„Úpravňa vody v Demänovskej doline je technologicky schopná zabezpečiť pitnú vodu aj v prípade zhoršenia kvality vody na kategóriu A2. Pri vysokom zakalení surovej vody, ktoré spôsobuje masívne topenie snehu alebo prívalové dažde, LVS privádza vodu do verejného vodovodu z úpravne vody v Liptovskej Porúbke.“