LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Všetko odsýpalo ako hodinky. Na test sa čaká vonku, odber urobia vo vnútri, a potom vybehnete von, kde čakáte na výsledky. Celé to, myslíme samotný odber, trvalo asi jednu minútu a vôbec to nebolelo. Zdravotníci veľmi milí, aj vojak, ktorý dohliadal na bezproblémový priebeh, rovnako policajt.

Keď sme prišli na naše odberné miesto, internát učilišťa na Alexyho ulici v Liptovskom Mikuláš, kde chodíme štandardne voliť, pred nami sa kľukatil rad s asi 40 ľuďmi. Nikto nefrflal, všetci stáli pokojne v rade, dodržiavali bezpečné odstupy. Ale ráno bola rada až k obchodnému domu oproti a ľudia vraj mrzutí.
Čakali sme v rade asi trištvrte hodiny. Do samotného priestoru odberu nás zavolal vojak. Spoza ochranných masiek, štítov sa na nás usmieval skutočne prívetivý odberný tím. Vôbec to nebolelo, len trocha šteklilo. Strach z nákazy vôbec nebol.

„Zdravá som ako repa,“ vykríkla drobná pani. Otestovať sa dávali aj starší ľudia. Obálku s certifikátom si odnášali s úsmevom a úľavou. Tak sme odchádzali aj my z redakcie.
Keď sme opúšťali odberné miesto, rad sa už zmenšil na približne 15 ľudí. Čakacie doby sú rôzne a menia sa. Tam, kde bolo predpoludním prázdno, teraz bolo plno. A naopak, priestory základných škôl, kde sa ráno tvorili dlhé rady, šli podvečer bez čakania.