LIPTOV. Veľká epidémia cholery sprevádzala falošné správy. Dnes ich voláme hoaxy. Ľudia neverili lekárom, ktorí ich chceli liečiť. Na východnom Slovensku neistota, strach a zhoršujúca sa situácia prerástla až do povstania roľníkov.
Šírenie smrtiacej choroby malo obmedziť napríklad aj sypanie chlórového vápna do studní, aby tým dezinfikovali vodu. S nedôverou sa pozerali aj na rôzne proticholerové lieky, ktoré im podávali lekári. Ľudia tomu neverili a boli presvedčení, že ich chcú páni otráviť.
Na Liptove sa jeden takýto prípad odohral v Bešeňovej, keď miestni neverili doktorovi, ktorý ich chcel liečiť. Prinútili ho zjesť lieky, ktorými ich chcel liečiť. Žiadali, aby im dokázal, že ich nechce otráviť.
Bez kostola, jarmokov a krčiem
Cholera udrela na začiatku 18. storočia veľkou silou. Ani topánok si ľudia nemali kde kúpiť, keď zakázali jarmoky, ani Slovo Božie si v kostoloch nesmeli vypočuť, svojich mŕtvych pochovať.
Choroba ľudí zastihla nepripravených, nevedomých, ale najmä hladných a ubiedených. Na zatvorených hraniciach hliadkovali vojaci. Najviac postihnuté dediny boli v karanténe.
Keď na Liptove vypukla pred takmer dvesto rokmi cholera, zatvorili všetky kostoly, školy, krčmy. Ak v dome niekto ochorel, nik z neho nesmel vyjsť. Ani členovia rodiny.
Zomrel každý tretí nakazený
V roku 1831 postihla celý Liptov nevídaná epidémia cholery. Niekoľkokrát sa vrátila, no keď udrela prvý raz, bolo to najhroznejšie. Cholera sa v Liptove prejavila prvýkrát 25. júla 1831, podľa viacerých zdrojov v Palúdzke, a trvala až do 15. januára 1832.
Na Liptove vtedy žilo približne 76-tisíc ľudí. Cholerou sa podľa záznamov v Codex Sanitario-Medicinalis Hungariae z roku 1861 do januára 1832 nakazil približne každý šiesty človek, teda 12 270 ľudí. Zomrelo 4450 obyvateľov, teda asi každý tretí nakazený. Zasiahla najmä chudobný poddaný ľud, nezriedka vyhubila celé rodiny.
„Ochorenie sa prejavovalo výraznými hnačkami a zvracaním, ktoré bez znalosti infúznej liečby spôsobovali následne úplné odvodnenie organizmu a zlyhanie základných životne dôležitých orgánov. Preto boli najviac postihnuté nižšie a vyššie vekové skupiny obyvateľstva, teda deti a starší. Na rozdiel od morových epidémií, ktorých hlavným prenášateľom boli hlodavce, sa cholera šírila najmä zlou hygienou a bola preto nazývaná aj chorobou špinavých rúk,“ vysvetlil Peter Vítek, vedúci Archívu Liptovský Mikuláš, pracoviska Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči.
Možno obchodníci, možno sklári
Ľudia už dávnejšie bojovali s vážnymi problémami, ktoré im spôsobila slabá úroda, a domácnosti mali veľmi malé zásoby potravín.

Boli odkázaní na zásobovanie z iných stolíc. Keď uzavreli hranice, na Liptove nastal hladomor.
O tom, ako sa cholera dostala na Liptov, existuje viacero teórii. Vraj k nám prišla z Turca, mohli ju doniesť aj poľskí pltníci či obchodníci vracajúci sa z východu.
Do úvahy prichádzajú aj sklári z Hút a Veľkého a Malého Borového.