
BEŠEŇOVÁ
Na čele V. ligy tróni Bešeňová s niekdajším prvoligistom Štefanom Zošákom, ktorý si plnými dúškami užíva amatérsky futbal.
„Dovolím si tvrdiť, že náš mančaft je suverénne najkvalitnejší,“ povedal 35-ročný Zošák.
Po koronavírusovej pandémii a stopke sa zvrchu na všetkých pozerajú futbalisti OŠK Bešeňová s bilanciou 9 víťazstiev, 1 remíza a 1 prehra. Zverenci hrajúceho trénera Jozefa Kapláňa majú päť bodov k dobru na druhú Oravskú Jasenicu a sedem na tretiu Oravskú Porubu.
Mančaft od termálnych prameňov je vyšperkovaný viacerými hráčmi, ktorý nadobudli bohaté ostrohy i vo vyšších súťažiac. Súpiska OŠK sa dokonca hrdí 38-násobným slovenským reprezentantom Marekom Saparom, hoci ten pre pracovné povinnosti v MFK Ružomberok, kde zastáva post asistenta trénera pri A mužstve, nastúpil len na jeden súťažný zápas v Slovnaft Cupe proti Púchovu (2:1). Ostatní exligisti Štefan Zošák, Miroslav Božok a Mário Almási však plnohodnotne ťahali bešeňovskú káru počas celej jesene.
O rozhovor sme požiadali ŠTEFANA ZOŠÁKA, ktorý v našej najvyššej futbalovej súťaži odohral 337 stretnutí, z toho 273 v ružomberských farbách a potiahol tiež zahraničnú misiu v kazašskom Šachtare Karagandy so 43 zápasovými čiarkami.
Bešeňová mohla byť oficiálnym kráľom celej jesene, no takto je iba neúplným, čo vy na to?

V prvom rade musíme dodržiavať nariadenia príslušných autorít. Všetci dobre vieme, ako sa koronavírus rozšíril. Preto si nemyslím, že by bolo správne, keby sa jesenná časť dohrala a neprerušila.
Samo-zrejme, mrzí nás, že mužstvo veľmi solídne rozbehnutú prvú polovicu sezóny nemohlo aj zavŕšiť. Všetkým nám chýbajú zápasy, tréningy a spoločné stretávky. Určite, keď to bude možné, hneď sa vrátime do tréningového normálu.
V januári ste sa na svojej popradskej adrese nadobro rozlúčili s profesionálnou kariérou, možno povedať, že ste si užili jeseň ako rýdzi amatér?
Určite. Prišiel čas na dôležité rozhodnutie a môžem povedať, že všetko je tak, ako som si predstavoval. Prišiel som do úžasnej partie a v takomto kolektíve si človek, ktorý už nehrá za peniaze, môže užívať.
Ako došlo k spojeniu Bešeňová – Zošák?
Ešte keď som bol v Poprade pri jednom sedení s bešeňovským trénerom Jozefom Kapláňom, sme len tak žartovali. Vtedy som prehodil, že ak skončím pod Tatrami, prídem si zahrať do Bešeňovej. Napokon sa tak stalo a slovo som dodržal.
Čo je za viac-menej spanilou bešeňovskou jesennou jazdou?
V prvom rade musím spomenúť výborného trénera. Jožko Kapláň dal dokopy skvelú partiu, ktorá v dobrom i v zlom drží spolu. Špičková je účasť na tréningoch, bežne sa zišlo 16 – 18 hráčov. Keďže jedno do druhého zapadá, potom všetko klape, čo sa odrazilo aj vo výsledkoch.
Takže Kapláň je jednoznačne spájajúca osobnosť?
Áno, veľký charakter, človek, ktorý to s chlapcami vie a zároveň má aj potrebný rešpekt. Čo chalanom povie, to aj platí. Navyše Jožko všetko stíha, študuje, doplňuje si trénerské vzdelania, tiež pracuje v MFK Ružomberok a zároveň kvantum času trávi aj s bešeňovským mužstvom.
Čo vás zvlášť ťahá na tamojší štadiónik?
Po skončení jednej éry v mojom živote, naďalej môžem robiť to, čo ma baví, schuti si zašportovať, zahrať. Trikrát do týždňa sa v Bešeňovej trénuje, keď skončíme,