LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V hustom poraste medzi polámanými a popadanými stromami a inváznymi rastlinami sa kde-tu mihne svetlo zapáleného kahanca či položená kytica, ktorej farby ešte nevytiahlo občas prenikajúce svetlo.
Starý okoličiansky cintorín ani zďaleka nepripomína pietne miesto, ktoré by malo ísť ruka v ruke s dôstojnosťou.
Nevedno, či šuchotanie spôsobujú pozostalí, či lesná zver, ktorá tu pravidelne zanecháva stopy v blate, alebo bezdomovci, ktorí zahadzujú plechovice a plastové fľaše od alkoholu. Dokonca ho pred niekoľkými rokmi poničili vandali.
Spoliehajú sa na vlastné sily, nie každý ich má.
„Vlani som tu stretol pani, ktorá chcela zapáliť sviečku príbuzným. Bola zďaleka a to, čo tu našla, ju šokovalo. Mal som vyžínačku, tak sme hrob aspoň trocha vykosili,“ hovorí Miroslav Marušiak, okoličiansky rodák, ktorý tu má tiež pochovaných predkov. Starého otca a pratetu.
Zvalili najstaršiu svetskú stavbu v Okoličnom Čítajte S pánom Marušiakom sme sa stretli ešte v čase, keď neplatil zákaz vychádzania.
Na cintorín chodí so svojou rodinou pravidelne. Pred Sviatkami všetkých svätých a Pamiatkou zosnulých si pozostalí v rámci svojich možností a síl upravia aspoň okolie svojich hrobov, vykosia cestičku do húštiny, ktorú vidia len oni, lebo miesto poznajú. Cudziemu by ani nenapadlo, že je tam cintorín. Uctiť si pamiatku zosnulých v pralese nie je veľmi dôstojné.
Nahradil ho cintorín pri sídlisku
Starý okoličiansky cintorín sa nachádza medzi sídliskom Podbreziny a mestskou časťou Stošice v úbočí, ktoré kompletne pokryl les a kríky. Oproti nemu mali starí obyvatelia Okoličného svoje polia, hospodárili tam a cestou domov sa zastavili na cintoríne.
