Hrával za Tatran, teraz z pasie háji farby Beňadikovej a robí šoféra Čítajte LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, RUŽOMBEROK. Rodený Ružomberčan, ktorý posledné dva roky býva v Liptovskom Mikuláši, do lopty začal kopať ako žiačik pod Čebraťom a keď v dvadsiatich šiestich rokoch zistil, že ako hráč, vtedy ružomberského béčka, už neurobí žiadnu dieru do sveta, rozhodol sa s jednou futbalovou epochou skončiť. Náhoda chcela, že v zlomovom období stretol už vtedajšieho arbitra na zelených trávnikoch Štefana Danka, ktorý ho nemusel ani prehovárať, aby sa aj on pridal k strážcom futbalových noriem.
Cenná predvídavosť
„Pre futbalového rozhodcu je obrovská výhoda, keď má za sebou hráčsku kariéru. Sám zistí, ako futbal bolí a na ihrisku nadobudne určitú predvídavosť, pre rozhodcu mimoriadne dôležitú vlastnosť. Tí, čo predtým nehrali futbal alebo robili iný šport, sa oveľa ťažšie na túto rolu adaptujú,“ rozhovoril sa Stanislav Bomba, ktorý sa po štyroch rokoch pískania ocitol v elitnej spoločnosti 32 československých arbitrov „koženej“.
Expresne hore
Ako 30-ročný debutoval v naj-vyššej súťaži v stretnutí Žilina – Lokomotíva Košice. V niek-dajšej I. československej lige odkrútil trinásť sezón a od roku 1993 pokračoval v top súťaži pod Tatrami.
„Netajím, bol značný skok prejsť z federálnej do prvej slovenskej ligy. Nechcem nikoho v našej krajine znevažovať či podceňovať, ale spoločná súťaž Čechov
