PROSIEK. Vraj je zmenšeninou Slovenského raja na Liptove. Má rebríky, hučiaci potok, reťaze aj vyšmýkané skaliská. Nemá ale rady ľudí čakajúcich na to, kým môžu stúpať po rebríku.
Prechod strmo zarezanou dolinou označujú návštevníci za jeden z povinných turistických cieľov na Liptove. Vysoké skaly tvoria tesné objatie, od ktorého sa odráža hukot Prosiečanky. A potom zrazu stíchne a v doline je božské ticho. „Stáva sa to v letných mesiacoch, keď je málo vody a rieka sa stráca do podzemia,“ vysvetľuje Peter Hamráček, starosta Prosieka.
Prosiečanka presekla skaly a vytvorila dolinu, ktorá je v každom období roka iná. Nie vždy sa ňou dá prejsť suchou nohou. Najmä po výdatných lejakoch sa domáci na svoju dolinu pozerajú aj so strachom. Vedia, že tak ako je krásna, vie byť aj nebezpečná.
Prosiečania si postavili drevenú cestu
Nízkotatranskými lesmi sa prechádza tajomný strážca Čítajte Predchodcami turistov stúpajúcich po železných rebríkoch a kramliach v Prosieckej doline boli pastieri a poľnohospodári. Dolina vyzerala do druhej svetovej vojny inak. Ľudia si ju upravili tak, aby ju mohli využívať ako furmanskú cestu. Vodiť tadiaľ dobytok a vozy so senom vyžadovali dávku zručnosti. Do skál
v najnáročnejších častiach ručne vysekali diery či záseky, do nich uložili hrubé brvná a na ne poukladali laty. V hornej časti sa dodnes v najužších miestach zachovali koľajnice, ktoré slúžili ako podpera pre latovanú cestu.
Turisti poznali dolinu už pred sto rokmi, dobová tlač zo začiatku 20. storočia vyzdvihovala jej osobité krásy a opis trasy nechýbal v žiadnom z vtedajších turistických sprievodcov. Objavoval sa názov Prosečná dolina. Jeden z nich spomína, že je to vraj cesta, po ktorej Jánošík chodil, „keď meral súkno od buka do buka.“
Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou Čítajte Chodník Prosieckou dolinou patril k prvým značkovaným chodníkom v regióne. Postarala sa o to liptovská odbočka Uhorského karpatského spolku ešte na konci 19. storočia.
Zničili ju partizáni a voda
V prvej polovici 21. storočia hrozilo, že dolina príde o svoj charakter. V prvorepublikovom období, podľa záznamov Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti z roku 1937, existoval zámer zriadenia kameňolomu. Pamiatkari sa však vtedy razantne postavili proti, ťažba by porušila Prosiecku dolinu ako prírodnú pamiatku. Okresný úrad preto povolenie na lámanie kameňa nevydal.
