RUŽOMBEROK. Na jednej strane stojí samospráva na čele s primátorom, na druhej skupina odporcov začínajúcej výstavby dvanástich apartmánových domov v tej lokalite.
Namiesto domov apartmány
O kalvárii sa začalo viac hovoriť už pred približne 15 rokmi, keď mesto, na základe hlasovania mestských poslancov, predalo pozemky v jej okolí súkromnej osobe. Ich majiteľ sa neskôr zmenil, rovnako ako územný plán, ktorý určoval ich využitie a možnú výstavbu.
Dnes tam už pracujú stavebné stroje. Začali s prípravnými zemnými prácami na výstavbu apartmánov, čo viacerých prekvapilo, pretože predpokladali, že je to lokalita určená len pre rodinné domy.
Hovorca mesta Viktor Mydlo pre Mestskú televíziu Ružomberok povedal, že pôjde o budovy s maximálne štyrmi bytmi, s maximálne dvomi nadzemnými podlažiami ktoré budú tvoriť, suterén a dva nadzemné podlažia alebo suterén, nadzemné podlažie a podkrovie.
Aké je ochranné pásmo?
Prvá krížová cesta sa tiahne cez tri chotáre Čítajte Odporcovia tohto riešenia vyčítajú radnici, že dovolila výstavbu v tesnej blízkosti kaplniek.
„Vedenie mesta sa mohlo pokúsiť posunúť stavebnú zónu o dvadsať či tridsať metrov ďalej do priestoru plánovanej IBV Dielec,“ povedal Peter Kravčák, organizátor iniciatívy Rozlúčka s Ružomberskou kalváriou.
„V územnom pláne z roku 1995 bolo na kalvárii vytýčené 30-metrové ochranné pásmo, neskôr bolo znížené na desať metrov a pred niekoľkými mesiacmi bolo mestským zastupiteľstvom dokonca úplne zrušené,“ povedal architekt Martin Bišťan, podľa ktorého práve zachovanie ochranného pásma mohlo zabezpečiť posunutie výstavby do väčšej vzdialenosti od kaplniek.
Na tieto slová zareagoval zástupca primátora Ján Bednárik. Tvrdí, že v žiadnom dokumente nenašiel tridsaťmetrové ochranné pásmo a desaťmetrové je v platnom veľkom územnom pláne, ktorý je nadradený územnému plánu zóny.
Štrnásť kaplniek a kostol Povýšenia svätého Kríža patrí cirkvi a stoja na ich pozemkoch. Majiteľom pozemkov okolo nich je mesto.
