RUŽOMBEROK. Na jednej strane stojí samospráva na čele s primátorom, na druhej skupina odporcov začínajúcej výstavby dvanástich apartmánových domov v tej lokalite.
Namiesto domov apartmány
O kalvárii sa začalo viac hovoriť už pred približne 15 rokmi, keď mesto, na základe hlasovania mestských poslancov, predalo pozemky v jej okolí súkromnej osobe. Ich majiteľ sa neskôr zmenil, rovnako ako územný plán, ktorý určoval ich využitie a možnú výstavbu.
Dnes tam už pracujú stavebné stroje. Začali s prípravnými zemnými prácami na výstavbu apartmánov, čo viacerých prekvapilo, pretože predpokladali, že je to lokalita určená len pre rodinné domy.
Hovorca mesta Viktor Mydlo pre Mestskú televíziu Ružomberok povedal, že pôjde o budovy s maximálne štyrmi bytmi, s maximálne dvomi nadzemnými podlažiami ktoré budú tvoriť, suterén a dva nadzemné podlažia alebo suterén, nadzemné podlažie a podkrovie.
Aké je ochranné pásmo?
Súvisiaci článok Prvá krížová cesta sa tiahne cez tri chotáre Čítajte Odporcovia tohto riešenia vyčítajú radnici, že dovolila výstavbu v tesnej blízkosti kaplniek.
„Vedenie mesta sa mohlo pokúsiť posunúť stavebnú zónu o dvadsať či tridsať metrov ďalej do priestoru plánovanej IBV Dielec,“ povedal Peter Kravčák, organizátor iniciatívy Rozlúčka s Ružomberskou kalváriou.
„V územnom pláne z roku 1995 bolo na kalvárii vytýčené 30-metrové ochranné pásmo, neskôr bolo znížené na desať metrov a pred niekoľkými mesiacmi bolo mestským zastupiteľstvom dokonca úplne zrušené,“ povedal architekt Martin Bišťan, podľa ktorého práve zachovanie ochranného pásma mohlo zabezpečiť posunutie výstavby do väčšej vzdialenosti od kaplniek.
Na tieto slová zareagoval zástupca primátora Ján Bednárik. Tvrdí, že v žiadnom dokumente nenašiel tridsaťmetrové ochranné pásmo a desaťmetrové je v platnom veľkom územnom pláne, ktorý je nadradený územnému plánu zóny.
Štrnásť kaplniek a kostol Povýšenia svätého Kríža patrí cirkvi a stoja na ich pozemkoch. Majiteľom pozemkov okolo nich je mesto.
Pavol Šrankota z Útvaru hlavného architekta na mestskom zastupiteľstva vysvetlil, že od kaplnky po hranicu súkromného vlastníctva, teda pozemku, kde sa stavia, je vzdialenosť desať metrov.
„Takže ochranné pásmo je na pozemku mesta a oni stavajú až viac ako meter za hranicou pozemku mesta.“
Každý si to vysvetľuje posvojom
Súvisiaci článok Ružomberská kalvária mala byť pútnickým miestom Liptákov Čítajte Medzi veľkých kritikov postupu zástupcov samosprávy patrí mestský poslanec Patrik Habo. Celý proces realizácie považuje za dôkladne premyslený v prospech nového zahraničného developera tak, aby sa uspokojili jeho záujmy aj napriek trvalému poškodeniu pôvodnej ružomberskej kalvárie a súvisiaceho ochranného územia.
„Súčasné vedenie mesta najskôr roky nerealizovalo revitalizáciu kalvárie, vrátane prekládky cesty, potom podpísalo vecné bremeno pre stavbu cesty cez ochranné pásmo. Následne pred Vianocami 2019 schválili cez výnimku na výstavbu apartmánov a nie rodinných domov a na Vianoce 2020 umožnilo samotnú výstavbu cesty a inžinierskych sieti v ochrannom pásme kaplniek,“ vysvetlil Habo.
Zástupcovia mesta naopak tvrdia, že vývoj v danej lokalite je v prospech obyvateľov mesta a zároveň v súlade so zákonmi, čo potvrdzujú aj dokumenty.
Aj pre tieto dve úplne odlišné stanoviská sa nedarí naplniť slová Jána Bednárika, ktoré vyslovil počas video prezentácie. „Kalvária nás musí spájať, nemôže rozdeľovať.“
Rozlúčka s Ružomberskou Kalváriou
Online podujatím Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou si viac ako päťsto
Jediná historická v regióne
Najstaršiu liptovskú kalváriu dokončenú v roku 1859 tvorí kostol Povýšenia svätého Kríža a 14 kaplniek krížovej cesty. Zároveň je to jediná historická kalvária v regióne. Miesto je obľúbenou vychádzkovou lokalitou s pekným výhľadom na mesto a okolie, Choč, Čebrať, Mních, Západné Tatry, Kriváň. Z jej vrcholu smerujú turistické trasy na Vlkolínske lúky, Malinô Brdo či do Hrabova.
obyvateľov Ružomberka a okolia v decembri pripomenulo 160. výročie inaugurácie tejto náboženskej pamätihodnosti, ale najmä aktuálne stavebné zásahy do tejto obľúbenej lokality.
K podujatiu sa vyjadril ružomberský dekan Dušan Škrabek.
„Mrzí ma, že názov podujatia organizátori na moju výzvu nezmenili. Mám za to, že názov „Rozlúčka s ružomberskou kalváriou“ je zavadzajúci a bezdôvodne vo veriacich našej farnosti a obyvateľoch mesta Ružomberok vyvoláva vášne a emócie. Nestotožňujem sa s tým, aby sa pod zámienkou poukazovania na iné skutočnosti, vyvolávalo v ľuďoch spochybňovanie o zachovaní Kalvárie.
Zároveň považujem za veľmi nevhodné, bezprostredne pred Vianocami, vyzývať ľudí k predmetnému podujatiu, aj keby malo neviem aký dobrý úmysel.
Kalvária s kostolom sv. Kríža a všetkými kaplnkami ostáva naďalej nedotknutá a nič sa na tom nebude meniť bez môjho súhlasu a súhlasu Biskupského úradu.“
