Zdôrazniť tretiu Rázusovu podobu poslanca a predsedu Slovenskej národnej strany isto nebolo pre tvorcov pamätníka jednoduché. Nechtiac im to uľahčilo jeho umiestnenie v parku pred mestským úradom, ktorý v minulosti slúžil ako cintorín. A tak sa pri kopaní jamy pod pamätník našli dve lebky, hŕba kostí a zvyšky plechovej truhly s prehnitým dreveným obložením. Dnes už vieme, že vykopané lebky a kosti kopáči vrátili späť pod pamätník. Nechtiac tak pripomenuli rolu M. Rázusa ako politika, ktorého mnohí označujú za hrobára Slovenskej národnej strany. Po parlamentných voľbách v roku 1935 skončil v poslaneckom klube Slovenskej ľudovej strany, a to napriek tomu, že bol stále predsedom Slovenskej národnej strany a jej výkonný výbor vyhlásil rozchod s ľudovcami. Nie náhodou strana svojho predsedu prežila len o jeden rok. Zvyšky truhiel, lebky či kosti mŕtvych Pamätníku M. Rázusa určite neublížia. Možno len pridajú viac tajomnej romantiky, keď sa v jeho tieni začnú stretávať zamilovaní Mikulášania.