
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vodní slalomári po minulé roky odlietali za prípravou predovšetkým do teplej a obľúbenej Austrálie do olympijského Penrithu, kde mali vždy výborné podmienky. Nateraz však plány museli pozmeniť, pretože Austrália v maximálnej miere obmedzila vstup do ich krajiny pre pandémiu ochorenia covid-19.
Do úvahy prichádzal ešte vodný areál v Spojených arabských emirátoch, kde to tiež dobre poznajú, avšak po prílete do ich krajiny by zas museli dva týždne zostať v karanténe v Dubaji a stratili by čas na prípravu.
Preto prichádza nová alternatíva – ostrov Reunion, kde je aj mierna izolácia, čo aktuálne všetkým vyhovuje. (Ostrov sa nachádza v Indickom oceáne medzi ostrovmi Madagaskar a Maurícius, pozn. redaktora).
Prípravu na vode v tejto lokalite zvolili aj vodní slalomári z iných krajín, napríklad Francúzi, Česi, Taliani a iní...
Mikulášsky kajakár Jakub Grigar má ako jediný slovenský reprezentant účasť na letných olympijských hrách v japonskom Tokiu istú. Miestenku si vybojoval už v predošlej sezóne, a tak i jeho príprava môže byť iná ako u ostatných vodákov, ktorí sa musia ešte pripravovať na posledný boj o účasť na OH. Ten bude prebiehať 7. – 9. apríla na majstrovstvách Európy v talianskej Ivrei.
S Grigarom sme sa pred odchodom skontaktovali a položili mu zopár otázok.
Ako prebiehala vaša zimná príprava na suchu v domácich podmienkach v dnešnej zhoršenej pandemickej situácii?
Musím povedať, že na túto situáciu celkom dobre a bez väčších problémov či nejakých extrémnych obmedzení. Veľká vďaka patrí za to aj najbližším trénerom a ľudom, ktorí sa o tieto tréningové podmienky starajú a snažia sa nám, spoločne so Sašom Slafkovským, vytvárať bezproblémové prostredie a my sme sa tak mohli naplno sústrediť na tréning. Takže celkovo, aj keď to nie je stopercentné, tak tie podmienky sú dobré. Nemôžem sa sťažovať.
Na čo ste sa v tomto zimnom období najviac zamerali? Myslíme z tréningového hľadiska.

Ako každý rok, gro zimy bola hrubá sila a predovšetkým aeróbna kondícia, na ktorej sme dosť zapracovali. Skupinové športy v telocvični, ako sú futbal, basketbal a podobne, ktoré boli v minulosti u mňa dosť intenzívne, sme tento rok minimalizovali, v mnohých prípadoch až na nulu.
Počty sú obmedzené, a ak sme si predsa len niečo zahrali, tak naozaj len traja na troch niekde vonku a so športovcami, s ktorými sme v dennom kontakte. Viac-menej všetko bolo podľa individuálneho plánu.
Videli sme, že vo vodnom areáli, na zamrznutej vode pod zastavenými stavidlami, ste sa mihli aj s hokejkou v ruke.